Viac než len show: Stanka Lučková o tom, ako v Ruži pre nevestu nestratila samú seba

Martin Bednár: Vítam vás na druhom dni Bratislavských módnych dní a práve teraz tu mám Stanku. Stanka, ahoj. Ty si práve teraz dopredvádzala, aký je to pocit, mať to už za sebou?

Stanka: Ahoj, Maťko. Vieš čo, dobrý. Ono sa to nezdá, ale je to náročné, lebo sú to celodenné prípravy a nie je to len nejaké prejdenie sa po móle. Ale som rada, že som toho súčasťou. Milujem, keď ideme na BMD, stretnem sa s babami, sme už zabehnutá partia.

Martin Bednár: Máš ty osobne rada, keď kus oblečenia, ktorý na sebe máš, rozpráva nejaký príbeh?

Stanka: Áno, chcem sa stotožňovať so značkou, ktorú predvádzam. So značkou Lukre sa stotožňujem veľmi, pretože má ženské a elegantné veci, ktoré by som hneď brala domov, ale aj sexi kúsky. Je to pre mňa taký komplexný balíček – žena je vonku dáma, ale doma si robí, čo sa jej ráči.

Martin Bednár: Ty si pre mňa osoba, ktorú si neviem vôbec predstaviť v tričku a teplákoch, ale asi sa to deje, hej?

Stanka: Jasné, že sa to deje. Hlavne u nás na dedine, keď fúrikujem drevo.

Martin Bednár: Ešte stále jazdíš na traktore?

Stanka: Už som dlho nejazdila, ale minule som mala chuť povedať dedovi, či mu netreba preparkovať traktor.

Martin Bednár: A ako k tomuto vôbec došlo? Bola si jednoducho malá a bolo treba každú pomocnú ruku?

Stanka: Stalo sa to tak, že dedovi v zime na poľadovici zhasol motor na aute. Mala som šestnásť a nikto iný nebol doma. Dedo si sadol do traktora a potreboval, aby niekto v tom aute (starý Mercedes) sedel a vycúval ho do dvora. Vycúvala som to na prvú šupu, hoci som predtým nikdy nešoférovala. Potom ma už dedo začal učiť šoférovať na tom Mercedese a neskôr, keď som mala osemnásť, aj traktor s vlečkou. Nakoniec mi to ostalo a vždy, keď sa brali zemiaky, sadla som do traktora ja.

Martin Bednár: Keď takto spomíname, je to vlastne také netradičné a pekné dospievanie, nie? Málokto má taký zážitok.

Stanka: Som veľmi rada, že mám takéto základy, pretože sa považujem za praktického človeka. Nemyslím si, že sa v živote hocičoho zľaknem, lebo som bola odmalička stavaná do situácií, kde som si musela poradiť.

Martin Bednár: Vrátil by som sa k móde. Akým spôsobom rástol tvoj osobný vkus od tínedžerských čias? Boli tam nejaké divoké kontrasty?

Stanka: Určite trblietky, kamienky a „diamantíkové“ rifle. Vtedy som chcela všetkého veľa a bolo to prekombinované. Našťastie som z toho vyrástla, dostala rozum a našla sa v čistejšej línii, elegancii a štýle „old money“. Už nechcem príliš veľa vzorov.

Martin Bednár: Mala si niekedy nejakú punkovú, rockovú éru alebo chuť prefarbiť si vlasy?

Stanka: Nie, nebola som ani emo, ani punk. Hudbu som takú nepočúvala, bola som jednoducho „diamantová“.

Martin Bednár: Ty to máš tak, že skôr premýšľaš dvakrát nad všetkým, alebo sa vieš do niečoho pustiť aj po hlave?

Stanka: V poslednom čase sa dosť opieram o svoju intuíciu, lebo zisťujem, že je silná. Keď v danom momente cítim, že áno, idem do toho bezhlavo. Ak začnem v hlave váhať, vtedy spozorniem a premýšľam, prečo sa neviem rozhodnúť hneď.

Martin Bednár: Niekedy je problém rozoznať, kedy je to strach a kedy intuícia. Bol to u teba proces, kým si našla ten rozdiel?

Stanka: Určite áno. Človek do toho musí dozrieť, aby to vedel dekódovať. Stále som na ceste, na ktorej to v sebe zlepšujem. Je prirodzené, že nás ovplyvňuje okolie a životy iných, ale keď sa od toho odosobníme a ideme svojou cestou „do svetla“, naša intuícia je čistejšia a rýchlejšie ju rozoznáme od strachu.

Martin Bednár: Energia medzi ľuďmi je reálna vec, nie je to žiadne „ezo“.

Stanka: Maximálne súhlasím. V škole nás učili o zraku či sluchu, ale neučili nás o pocitoch a energiách. Pritom práve to je to prvé, na základe čoho čítame človeka, až potom nasleduje vizuál.

Martin Bednár: Máš dobrý nos na ľudí?

Stanka: Priznám sa, že v tom sa zvyknem ešte niekedy pomýliť. Z teba napríklad cítim, že si veľmi dobrý človek. Niekedy mi príde na myseľ nejaká domnienka o človeku a trafím to, inokedy ho neodhadnem dobre. Často totiž vnímame druhých na základe toho, akí sme my sami vnútri. Ak si myslíme, že ľudia klamú, je to možno preto, že my sami vieme klamať alebo sme boli oklamaní.

Martin Bednár: Ešte jedna otázka na záver. Si známa z reality šou. Vedela by si si predstaviť za súčasných okolností, pri tom, ako sa tie šou vyvíjajú, že by si do toho išla opäť?

Stanka: V tomto nastavení, v akom som teraz, asi nie. Keď som išla do Ruže, mala som nešťastné obdobie vo vzťahoch aj v práci. Potrebovala som v živote zmenu, odísť zo starého života a zmeniť ľudí okolo seba. Nešlo mi o peniaze, môj príjem v práci bol nadštandardný.

Martin Bednár: Ľudia si často neuvedomujú, že opustiť svoj život a ísť do neistoty nie je len tak.

Stanka: Bol tam vtedy veľký strach, či sa o seba dokážem postarať, ak vypadnem po dvoch týždňoch. Mala som pocit, akoby som kráčala do čiernej diery. Teraz som však spokojná s tým, kto som, takže momentálne by som sa už neprihlásila. Ale vtedy som to potrebovala a neľutujem to.

Martin Bednár: Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor.