Nová Tesla je obrovským hitom. Je však naozaj tak zelená?

Dlhé rady pred predajňami

Hoci sa najlacnejšia Tesla za 35-tisíc dolárov sa začne vyrábať až budúci rok, už teraz sa tvorili pred predajňami dlhé rady. Výrobca elektrických áut získal na svoj nový sedan Model 3 za 36 hodín až 253-tisíc objednávok.

Šťastlivci z poradovníka, ktorí sa o viac ako o rok stanú majiteľmi trendového vozidla od Tesla Motors, dúfajú aj v to, že svojou troškou prispejú k záchrane modrej planéty. Napokon, elektromobily sú prevažne prezentované ako menej zaťažujúce pre naše životné prostredie.

Ale ako na tom Tesla skutočne je so svojim "zeleným" srdcom? Devonshire Research Group, ktorá sa špecializuje na hodnotenie technologických spoločností, sa pozrela na údaje súvisiace s elektromobilom a dospela k záveru, že nie je všetko tak jednoznačné. Píše o tom magazín Wired.

Odkiaľ pochádza elektrina?

Je jednoznačné, že elektromobil počas jazdy vytvára menšie znečistenie emisiami. Dopady na životné prostredie sa však ukazujú, ak sa pozrieme na celý životný cyklus auta.

Aj energia do elektromobilu môže pochádzať zo spaľovania uhlia. Hoci v bašte zakladateľa Tesly Elona Muska, v Kalifornii, je elektrina vyrábaná z veternej a slnečnej energie, mnohí zákazníci si svoje nové auto odvezú do iných končín sveta.

"Ak použijete na výrobu elektriny uhoľné elektrárne, potom na tom elektromobily nie sú, čo sa týka skleníkových plynov, oveľa lepšie v porovnaní s ostatnými vozidlami,“ uviedla Virginia McConnellová z výskumnej firmy Resources for the Future, zameranej na životné prostredie.

V prospech Tesly však hovorí zásadný fakt. Pri rafinovaní nafty je potrebná ďalšia energia. Na vyprodukovanie jedného galónu (3,7 litra) benzínu treba toľko energie, ako spotrebuje už vyrábaný sedan od Tesly Model S pri prejdení 32 kilometrov.

Veľa hlušiny a chemikálií

Nie je všetko len o emisiách. Na auto sa môžeme pozrieť aj z hľadiska materiálov, z ktorých sú zhotovené. Autá na elektrický pohon využívajú viac vzácnych kovov, ktorých ťažba býva extrémne toxická.

Vzácny kov, lítium, používa batéria vozidla a ďalšie prvky sa vo veľkej miere využívajú na odľahčenie elektromobilu, ktorý musí byť čo najľahší.

Vzácne kovy sa získavajú ťažko a „špinavo“. Aby sa z nich získalo čo i len malé množstvo, musí sa vyťažiť mnoho zeminy.

Čínski robotníci z bane v Ťiang-si vykopú 2,5-metrovú jamu, do ktorej nalejú síran amónny, ktorý rozpustí piesčitú hlinu. Z tohto bahna sa za pomoci kyselín triedia vzácne kovy. Na záver sa používa aj pec. Táto baňa získa zo zeminy len 0,2 percenta vzácneho materiálu, ostatné je len hlušina a po takomto drancovaní navyše znehodnotené chemikáliami.

Veľké drviace stroje a pece sú tiež veľkým žrútom energie a všetky produkujú do atmosféry veľa oxidu uhličitého.

Nevyhadzujte baterku

Vďaka batérii sú elektromobily v porovnaní s konvenčnými autami v procese výroby náročnejšie na emisie uhlíka.

Pomer sa mení, keď do tabuliek pripočítame emisie uhlíka vyprodukované počas prevádzky na ceste. Vtedy je elektromobil víťaz šetrnejší k prírode. Oba procesy sú však prepojené. Elektromobil totiž existuje ešte predtým, ako vyjde na cestu.

Napokon sa výskumníci pozreli aj na to, čo sa stane s elektromobilom na konci jeho životnosti. Po 15 rokoch už baterka nebude, čo bývala. Nemá však končiť na skládke. Tesla tvrdí, že zrecykluje všetky batérie. Ide o stratovú časť biznisu, nemusí to však byť navždy.

Zatiaľ sa na recykláciu lítiových batérií orientuje len málo firiem, čo sa však s narastajúcimi počtami elektromobilov na cestách môže zmeniť.