Radičová pre ta3: Začíname uprednostňovať lídrov hlásiacich nenávisť. Slovensko je plné nedôvery voči politikom a médiám

Slovensko po piatich rokoch, ako aj mnohé iné spoločnosti, je spoločnosťou plnou malých či väčších konfliktov. Je plné nedôvery voči politike aj médiám. Je plné takých silných averzií voči druhým, že nám to bráni spoločnej akcii, ktorú nevyhnutne potrebujeme na to, aby sme výzvy, ktorým čelíme, zvládli a prekonávali. Samozrejme, médiá sú hromozvodom, pretože majú mať kontrolnú funkciu a dávať spätnú väzbu. Ale prečo upierame médiám rovnakú pluralitu, akú si sami sebe uzurpujeme? Prečo odmietame úplne elementárny fakt, že máme toľko rôznych médií? Každé médium má nejaké hodnotové zázemie. Iné je médium, ktoré ho má konzervatívne, a iné je médium, ktoré ho má liberálne.

Rôznorodosť a rôznosť je v poriadku. V neporiadku je to v okamihu, keď potrebujeme protagonistu iného názoru likvidovať, odstrániť, prehlušiť, umlčať. Vedie to až k takým sklonom, že začíname uprednostňovať dominantných lídrov, ktorí sú hlásnikmi nenávisti, spochybňujú všetky inštitúcie, vyšetrovateľov, policajtov. Využívajú strach na vlastnú popularitu, majú hlavnú výzbroj v ukazovaní na vinníkov a považujú za slabosť, keď je niekto schopný sebareflexie a priznania si chyby. Schopnosť opravy v prípade, že aj profesionálny novinár urobí chybu, je jeden zo symbolov vysokej profesionality.

Matovič už obvinil všetkých

Súdny proces týkajúci sa vraždy Jána Kuciaka bol a stále je pod obrovským drobnohľadom. Rozumieme tomu, lebo išlo o udalosť, ktorá nemá obdoby. Vyplávali na povrch veci, ktoré možno nemali a uškodili. Úloha médií bola silná. Krátko po vražde bolo interpretované, že poznáme objednávateľov, a že nimi sú Marian Kočner a Alena Zsuzsová. To však Špecializovaný trestný súd v roku 2020 nepotvrdil a zbavil ich viny. Aký efekt to má na spoločnosť? Pamätáme si, ako sme boli pobúrení z toho, že nejaký čas sme počúvali, že nepriestrelných dôkazov je niekoľko, napokon to bolo celkom inak. Ako to vnímate? 

Spravodlivosť v Slovenskej republike ťahá za veľmi krátky koniec. Bohužiaľ, od nášho vzniku pred sebou tlačíme nevyriešenú vraždu Remiáša, únos prezidentovho syna, ekonomickú korupciu a vandalizmus, ktorý tu bol vykonaný v priebehu mečiarizmu, ale aj potom v neskoršom období, som naozaj objektívna. Pred sebou tlačíme množstvo hrubých čiar, cez ktoré sa prenášame bez toho, aby sme tieto kauzy doriešili. Keď máte na pleciach takéto balvany nespravodlivosti, začínate spochybňovať spravodlivosť ako systém. Od toho je už len krôčik k tomu, že spochybňujete demokraciu ako systém a to, či si je vôbec schopná s takýmito kauzami poradiť, a či sa vieme dožiť spravodlivosti.

Práve vtedy spoločnosť pochybovala o tom, či sa podarí tento prípad vyriešiť, keďže tam sedeli ľudia, akí tam sedeli. Verili ste v roku 2020, keď sa k moci dostala vláda, ktorá sa nazývala protikorupčnou, že sa niečo pohne iným smerom? 

To je otázka na telo. Patrila som k tým, ktorí na výsledok volieb v roku 2020 zareagovali jediným slovom: netlieskam. Nesúrodosť politických strán, ktoré vytvárajú koalíciu, a priori vedie k veľmi hlbokým a príkrym sporom. Viem, čo to znamená z hľadiska možností udržania takejto koalície. Navyše, Sme rodina od začiatku presadzovala zákony, ktoré oslabovali ťah na bránu v protikorupčnom boji. Pripomeniem ich pokus presadenia zákona o verejnom obstarávaní, ktorý bol v prvej verzii doslova prokorupčný. Pripomeniem aj zlom, ktorý považujem za úplne zásadný, a to bolo obvinenie šéfa SIS, nominanta Sme rodina. Vtedy došlo k úplnému zlomu v prístupe k voľbe generálneho prokurátora aj pri zmenách v zákone o generálnej prokuratúre, ktoré vtedy bolo potrebné urobiť. Obávam sa, že odvtedy to išlo s protikorupčným étosom dolu vodou, respektíve bol výrazne oslabený.

Od toho momentu som sa obávala o to, k čomu to ešte môže viesť. Napokon, dnes v tom chaotickom parlamente nevieme, kto čo od pása vystrelí. Kovbojsky sa tam strieľa. Zrazu je tam aj návrh na oslabenie pozície špeciálnej prokuratúry a zníženie trestov za ekonomickú kriminalitu. To s protikorupčným étosom naozaj nemá nič spoločné. Veľmi zásadným spôsobom ma vyrušuje útočenie na všetkých tých, ktorí si čo i len slovkom dovolia kritizovať existujúcu vládnu moc. Myslím si, že v tomto je víťazom na celej čiare Igor Matovič, pretože on už obvinil azda každého a všetkých. Začalo to obvineniami vedcov, keď išlo o opatrenia pri pandémii, spor ohľadom Sputniku a podobne. Nezabúdajme ani na útočenie na novinárov, ktoré pokračuje. Napokon, keď si prečítate dôvodovú správu k neuveriteľnému nápadu kupovať si účasť vo voľbách za 500 eur, sú tam vymenovaní všetci vinníci za súčasný stav. Sú tam pani prezidentka, opozícia, analytici, vedci, mudrlanti môjho typu a k tomu, samozrejme, ešte aj médiá.