Radičová pre ta3: Začíname uprednostňovať lídrov hlásiacich nenávisť. Slovensko je plné nedôvery voči politikom a médiám

V rozhovore sa dozviete:

• prečo sa za päť rokov nepodarilo očistiť spoločnosť od korupcie,
• dôvod toho, že Slováci začínajú uprednostňovať lídrov hlásiacich nenávisť,
• prečo sa u nás spochybňuje spravodlivosť a demokracia,
• ktorý politik je podľa Radičovej víťazom v obviňovaní všetkých naokolo,
• ako sa Ficovi podarilo ostať pri moci tak dlho,
• či Radičová plánuje návrat do politiky.

Slovné vraždy 

Ako sa zmenila spoločnosť po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice? 

Dovoľte mi predovšetkým prejaviť veľkú spolupatričnosť, porozumenie a ľútosť voči tomu, čo musia prežívať rodičia Martiny a Jána. Vieme, čo to znamená prísť o takto blízkych ľudí, ale najmä prežiť svoje deti. Je to obrovská tragédia. Má to teda hlboký osobný rozmer. No ten odkaz bol oveľa väčší, pretože vražda bola z dôvodu výkonu profesie. Keď si uvedomíme, ako je to možné, čo všetko za tým bolo – poukazovanie na klientelizmus, rozsiahlu korupciu, zosieťovanie organizovaného zločinu na Slovensku – a viedlo to až k tomu, že niekto sa rozhodol odstrániť autora takýchto textov.

Dnes vďaka toľkokrát opakovanému uvoľneniu rúk polícii a orgánom činným v trestnom konaní vieme, že to bola zločinecká sieť, že to bolo systémové zlyhanie a bolo to organizované. Napokon, precedens uväznenia špeciálneho prokurátora nemá obdoby. Bol známy tým, že všetko zametal pod koberec. Ale otvorenie možností očistiť spoločnosť aspoň na vrcholoch od korupcie a klientelizmu, bohužiaľ, nemá podobu, akú sme očakávali pred piatimi rokmi. Naozaj nemá. Nestačí len odvážnym policajtom, vyšetrovateľom či sudcom dať voľné ruky. Potrebujú mať zázemie vo funkčných inštitúciách. Ako máme možnosť sledovať, práve toto zázemie zlyháva. Ide o činnosť generálnej prokuratúry, pripomínam, že obvinenia proti Robertovi Ficovi či Robertovi Kaliňákovi boli práve generálnym prokurátorom zrušené, viaceré kauzy a vyšetrovania boli týmto spôsobom zastavené. Trestný poriadok nebol v tomto duchu novelizovaný tak, aby mohol fungovať systém bŕzd a protiváh. Jeden človek nemôže mať moc rozhodovať o vine a nevine.

Zlyhal parlament, pretože svojím hlasovaním odmietol vydať na stíhanie jedného z poslancov, v tomto prípade Roberta Fica. Hovorím teda aj o etike a profesionálnom nasadení reprezentantov daných inštitúcií. Zdôrazňujem aj nevyhnutnosť legislatívnych zmien vo fungovaní a kompetenciách kontrolných inštitúcií. Dnes po piatich rokoch môže v médiách odznievať argument, že si šéfka Finančnej správy SR v toaletnej kabelke pri šampónoch našla 50-tisíc eur. A niekto to hovorí s vážnou tvárou. Znamená to, že nič sa nezmenilo v sebareflexii týchto ľudí a nenormálne naďalej považujú za normalitu. Dokonca takú, že ich to oprávňuje k návratom na politickú scénu. V tomto smere máme akýsi oblúk, ktorý vedie k oprávnenému sklamaniu mnohých ľudí z toho, že sa nám za päť rokov nepodarilo, v čo sme dúfali.

Ako ste vtedy vnímali postoj spoločnosti voči novinárskej práci? Skúsme to porovnať s dneškom, pretože posledné prieskumy hovoria o tom, že viac než dve tretiny slovenských novinárov čelia útokom. Z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že do redakcie nám chodia e-maily, ktoré by občas boli aj na trestné oznámenie. Ako to vnímate? Vidíte tam nejaký posun? 

Musím zdôrazniť, že sme rozbitá a rozštiepená spoločnosť. Sme rozbití na množstvo malých skupín. Keď hovoríme o médiách, nesmieme zabúdať, že tu máme takzvané tradičné alebo regulované médiá, ale popritom existuje množstvo platforiem, blogerov, médií na sociálnych sieťach, ktoré prinášajú informácie a spravodajstvo. Nezabúdajme, že je tu nová profesia trolov, dokonca sa tvoria farmy na šírenie lží a dezinformácií. Takže mediálny priestor sa výrazne zmenil. Odzrkadľuje, a zároveň vytvára veľké rozdiely a rozpory v rôznych presvedčeniach ľudí. V rozdelení spoločnosti dnes zohrávajú oveľa väčšiu úlohu svetonázor, etnické a rodové rozdiely či vnímanie sociálnych konfliktov. Vezmime si, ako sa rozbila spoločnosť vo vzťahu k pandémii, k vakcínam. Pripomeňme si, ako nás rozdeľuje dokonca aj pozícia voči tak jasnej veci, ako je agresívny útok Ruska voči suverénnemu štátu.

Kopí sa množstvo tém, ktoré rozbíjajú spoločnosť do takej miery, že sme svedkami obrovských nenávistných prejavov, povedala by som, že až takých slovných vrážd. A od slovnej vraždy k fyzickej je už len veľmi malý krôčik. V tomto súkolí sú aj novinári. Takéto sú útoky voči politikom, s ktorými sa nestotožňujeme, voči vedcom, ktorých nerešpektujeme, aj voči médiám či profesii novinárov. Obávam sa, že to všetko tkvie v takej kumulácii problémov a neistôt, že ľudia sa v strachu, hneve či apatii utiekajú k lídrom, ktorí sa stávajú hovorcami akýchsi istôt a pevného bodu. Navyše ich formulujú spôsobom, že ukazujú prstom na vinníkov, ktorí sú tí iní. Sloboda má podobu agresívnej slobody. Ľudia si ju uzurpujú pre seba, ale nepripúšťajú ju pre oponentov. Dokonca vsádzajú do vyjadrení oponentov predstavu o nich, ktorej nezodpovedajú. Tvrdia o nich veci, ktoré sa vzďaľujú od toho, ako reálne pôsobia alebo aké vyznávajú názory. Vykopávame obrovské zákopy.