ROZHOVOR: Dodnes ma označujú za zradcu, hovorí Mikloško. Vysvetlil, prečo bol proti ústave
Slovenská ústava oslavuje tridsiatku. Keď pred tromi dekádami vznikala, nepodporili ju všetci. S jej obsahom vtedy nesúhlasilo 16 poslancov KDH. Ako pre ta3 uviedol bývalý člen hnutia František Mikloško, svoje zohrali politické aj osobné dôvody. Kde má slovenská ústava medzery, a ako by vyzerala deľba Federácie v časoch, kedy sa politika robí na sociálnych sieťach, sme sa zhovárali v rozhovore.
František Mikloško v rozhovore hovorí:
- prečo KDH nehlasovalo v 1992 za Ústavu SR,
- ako dlho ústava vznikala,
- ako by vyzerala deľba Federácie, ak by fungovali sociálne siete,
- kde má slovenská ústava medzery,
- aký vplyv mal na ústavu Vladimír Mečiar.
Aké máte plány na Deň Ústavy 1. septembra?
Dostal som pozvanie od predsedu parlamentu Borisa Kollára. Predpokladám, že ho dostali všetci bývalí predsedovia parlamentu. Stretnutie bude v starej budove národnej rady, kde som slovenskému parlamentu "velil" dva roky. Ráno majú byť raňajky, odovzdávanie cien, slávnostná schôdza, kde predpokladám budú aj najvyšší predstavitelia štátu, a potom recepcia.
KDH bolo proti Ústave SR
V roku 1992 ste hlasovali proti Deklarácii o zvrchovanosti, nepodporili ste ani Ústavu SR. Čo u vás vtedy rozhodlo?
Hlasovanie o Deklarácii o zvrchovanosti SR bolo 17. júla 1992 po voľbách, hlasovanie o Ústave SR 1. septembra. Videl som to v celom politickom kontexte, ktorý sa udial. Rozhodovali sme sa politicky, bol to postoj KDH. Bolo jasné, že týmito dvomi aktami sa spúšťa rozdelenie republiky. KDH si nemohlo dovoliť byť druhýkrát pri rozdelení štátu. Bola tu trauma z roku 1939, ako slovenskí katolíci sme boli zdržanliví.
Mal som aj osobný dôvod. V roku 1990-1992 sme boli pri moci. Na federálnej úrovni a na národných úrovniach sme boli českí a slovenskí disidenti priatelia. Symbolom priateľstva bol prezident Václav Havel. Cieľom bolo zvrhnúť komunizmus a priniesť slobodu. V tomto zameraní a rozpoložení mi bolo jasné, že nemôžem hlasovať proti svojim priateľom, s ktorými sme roky zápasili. Mnohí roky trpeli a za ich statočnosť boli vo väzení. Ľudia z Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných registrovali každé jedno hlásenie zo Slovenska. Bol to spoločný príbeh. Som v tomto smere naprosto pokojný, dnes by som hlasoval rovnako. Bola to moja vnútorná kontinuita.
František Mikloško je slovenský politik, bývalý disident a tvár Nežnej revolúcie. Je bývalý predseda Slovenskej národnej rady, pozíciu zastával v rokoch 1990-1992. Je viacnásobným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Trikrát kandidoval na post prezidenta republiky. Pôsobil v politických subjektoch Verejnosť proti násiliu, KDH a KDS.
Po tom, ako ste odmietli zahlasovať za Ústavu SR o vás hovorili ako o zradcoch národa. Stretáte sa s tým dodnes?
Áno, pretrváva to. V Novembri 89 mnohí ľudia zostali veľmi skrytí. Bývalí komunisti alebo tí, čo boli členmi komunistickej strany. My sme za komunizmu nepoznali žiadnych z tých národniarov. Nevideli sme, že by trpeli za svoje národné presvedčenie a podobne. Objavili sa odrazu. Vysvetľujem si to tak, že v Novembri 89 sme sa do prvej línie dostali my a boli sme tí, ktorí obsadili najväčšie posty v štáte na federálnej aj národnej úrovni. To bol ich najľahší návrat k moci. Nakoniec aj Vladimír Mináč povedal – ako komunista som zlyhal, ako Slovák stojím na prahu novej éry. Veľmi rýchlo preskočil z komunizmu na národnú éru.
Povedzme si úprimne, vytlačili nás od moci. Tie príbehy sa s odstupom času dokresľujú. Vidíme, kto myslel to "národné" úprimne, a kto na tom zbohatol. Necháme, nech to posúdi história.
Česká ústava je o tri mesiace mladšia od slovenskej. Ako dlho trvalo, kým vznikla finálna verzia Ústavy SR?
Myslím si, že slovenská ústava vznikla veľmi rýchlo. Boli tam ľudia, ktorí mali skúsenosť. Milan Čič, ktorý bol ústavný právnik. Deklarácia ľudských práv sa prebrala celá, prijali ju ešte vo Federálnom zhromaždení. Existovali vzory demokratických ústav parlamentnej republiky. Dalo sa to dohromady hneď po voľbách v roku 1992, šlo to rýchlo.
"Nastával dvojprávny stav"
Ústava zavádzala dvojprávny stav v niektorých bodoch. Bola tam možnosť menovať veľvyslancov, ale samozrejme, česká aj slovenská politická vôľa bola nastavená tak, že sa štát rozdelí, a preto na tom nikto nebazíroval. Pamätáme si, že na tom začali vojny v Juhoslávii. Menšie národy/štáty, ako napríklad Chorváti, zaviedli dvojprávny stav v krajine. Na to Srbi zaútočili vojensky. Bola to vec kultúry Slovákov a Čechov, ktorí povedali – dobre, rozchádzame sa.
Vôľa Čechov odísť z republiky bola veľmi silná. Jeden český politik, ktorý sa domáhal, aby sme išli ústavne, mi v 1992 povedal, že už toho majú dosť a z republiky odídu. Ak to neprejde ústavne, majú v diplomacii natoľko dobré meno, že to nikto nebude brať ako porušenie zákonov. Najlepšie za mňa charakterizoval stanovisko SR Augustín Marián Húska, ktorého som sa raz spýtal na ich kroky a on povedal – teraz je čas, kedy môžu vzniknúť nové štáty, teraz to veľmoci rešpektujú. Ak to prepásneme, potom to pôjde veľmi ťažko, pretože sa vytvoria medzinárodné a ekonomické väzby.
Prebehla by deľba Federácie inak, ak by v tom čase fungovali sociálne siete?
Ak by bolo referendum, na Slovensku neprejde. Súvisí to s konzervatívnym myslením a cítením Slovákov. Pamätám si, keď som bol predsedom parlamentu a prišli za mnou predstavitelia národných síl a povedali mi, že by som sa mohol postaviť na čelo národno-emancipačného pohybu. Pánovi, ktorý ich viedol, som povedal, že ľudia sú proti rozdeleniu. Povedal mi, že na Slovensku je to ináč. Na Slovensku sa musí postaviť niekto na čelo a potiahnuť to, urobiť krok, a potom sa ľudia pridajú. Tak sa to aj stalo. Ako by hlasovali Česi neviem, ale Slováci na to neboli pripravení. Keby bolo referendum, vznikol by neriešiteľný stav, museli by byť nové voľby. Zhromaždenie nebolo schopné prijať reformy zákonov.
Narážala som na to, že dnes sa veľa politiky rieši práve cez Facebook.
Rozumiem. Myslím si, že Facebook by nebol zasiahol slovenské obyvateľstvo, pretože Facebook je záležitosťou skôr mladých ľudí. Stále si myslím, že on skôr vytvára na jednej strane akúsi verejnú mienku, ale nezasahuje celé obyvateľstvo, aby sa to ukázalo napríklad pri celonárodnom hlasovaní.
Slovenská ústava sa už takmer 20-krát novelizovala. Kde má podľa vás medzery a čo by v nej podľa vás nemalo mať miesto?
Mnohé zmeny boli nevyhnutné. U nás sa stáva zmena ústavy nástrojom politického boja a dominancie. Ak má náhodou nejaké politické zoskupenie väčšinu, a chce si niečo presadiť, a nie je si isté, či by to v ďalšom volebnom období vytrvalo, dá to do ústavy. A už akýkoľvek zákon proti tomu ústavný súd zruší. Niektoré štáty to majú demokratickejšie. Ústavná zmena sa musí potvrdiť v dvoch za sebou idúcich volebných periódach a potom sa ukáže, či je to trvalé rozhodnutie ľudí, ktorí zastupujú obyvateľstvo. U nás sa to stáva, ako mnohé iné veci, súčasťou politického boja a dominancie, a to je chybou.
Ako von z krízy?
Prvého septembra si pripomíname Deň Ústavy SR. Jej 30. výročie sa možno bude spájať s definitívnym rozpadom vládnej koalície. Vidíte nejaké východisko zo súčasnej koaličnej krízy?
Povahové spory sú také veľké, že nevidím riešenie. Stále sa teraz hovorí, že "musíme zostať pokope, lebo sa vráti Robert Fico". Myslím si, že Fico nebude faktorom, ktorý bude rozhodovať o budúcom vládnom zoskupení. Faktorom, ktorý bude rozhodovať o budúcom zoskupení, po riadnych alebo predčasných voľbách bude Igor Matovič. Som presvedčený, že politické strany sa vyhrania voči nemu, a do vlády ho vezmú až keď to bez neho nepôjde. Bude ten posledný oslovený.
Zdá sa mi celkom logické, že sa dáva dnes dohromady zoskupenie - neformálne zatiaľ podľa mňa - Hlas, SaS, Progresívne Slovensko. Môžu mať k sebe veľmi blízko. Potom je dôležité, aby tam bolo KDH, Maďari, Sme rodina. Som presvedčený, že OĽANO bude posledné oslovené. Od volieb idú konflikty okolo tejto jednej osoby. To bude dominantné.
Robertovi Ficovi predpovedám taký vývoj, aký mal Vladimír Mečiar. Zotrvačnosť slovenského obyvateľstva, o ktorej som aj predtým hovoril, zostane aj pri Robertovi Ficovi, ale politická scéna sa zmenila. Už s ním nebudú chcieť ísť. Fico si potom zobral Vladimíra Mečiara do vlády, ale už bol len veľmi chudobný príbuzný. Myslím, že Ficov príbeh bude kopírovať príbeh Vladimíra Mečiara a HZDS. Demokracia je aj hra, ľudia chcú v hre aj zmenu.
Celý rozhovor s Františkom Mikloškom o koaličnej kríze si môžete prečítať v tomto článku.
Použijem na záver otázku kolegu Martina Linharta, či našu ústavu ovplyvnilo, že vznikla pod taktovkou Vladimíra Mečiara. Ako je to podľa vás - poznačilo ju to?
Nemyslím. Ústava v zásade nebola zlá. Keby vznikala pod taktovkou Mečiara, tak aby sme mali asi prejsť na kancelársky spôsob riadenia štátu. Bola postavená normálne, na parlamentnej demokracii, čiže to by som nepovedal.
Celý rozhovor s Františkom Mikloškom ku Dňu Ústavy SR si môžete pozrieť nižšie.