Kiska v novoročnom prejave: Bude to rok pravdy

1.1.2017 13:54

Slovensko máme ekonomicky na začiatku roku 2017 vo veľmi dobrom stave. Otázka je, či dokážeme jeho dobrú pozíciu a niektoré výsledky, osobitne ekonomický rast a klesajúcu nezamestnanosť, využiť do lepších služieb štátu a postupne aj do vyššej kvality života. Vo svojom novoročnom príhovore to uviedol prezident Andrej Kiska.

Zmeny v školstve

Nový rok Andrej Kiska považuje pre Slovensko za veľmi dôležitý, nazval ho rokom pravdy, keďže pôjde o to, či dokážeme o dobrých zámeroch len hovoriť, alebo aj konať. V opačnom prípade nám budúcnosť podľa neho nastaví neúprosné zrkadlo.

Rok 2017 bude dôležitý aj preto, lebo sa ukáže, či sa spustí plán reformy vzdelávania. "To, čo pripravili naši poprední odborníci, je dobrý plán a veľmi sa za takúto veľkú politickú dohodu pod reformou vzdelávania prihováram. Aby sme krok za krokom prispôsobili celé naše školstvo úplne novej dobe, ktorá sa začala a ktorú budú musieť naše deti zvládnuť," zdôraznil prezident.

Zdravotníctvo a sociálne otázky

Tento rok bude otázkou aj to, či súčasný minister zdravotníctva a vláda dokážu v čase mandátu, ktorý dostali, dobehnúť projekty, ktoré predchádzajúce vlády rokmi zanedbali. "A aby sme tie všetky zmeny dokázali pomenovať jazykom, ktorý chcú ľudia počuť. A to na akom mieste, v akom čase a v akom presne rozsahu má občan právo - kdekoľvek žije - na kvalitnú zdravotnú starostlivosť zo svojho poistenia," dodal slovenský prezident.

Bude to taktiež rok, v ktorom sa podľa neho ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia alebo demonštrácia sily. "V niektorých miestach potrebujeme viac poriadku, ale potrebujeme aj plán, ktorý osobitne deti postupne vyvedie z nevzdelanosti a biedy. Malých regionálnych príkladov, kde veci už fungujú lepšie, je dosť. Teraz ich musíme preniesť do väčších rozmerov," konštatoval.

Neochota štátu

Rok 2017 bude dôležitý podľa neho i z hľadiska bezpečnosti, či dokážeme hovoriť o plánoch a zámeroch, len keď niekde zaútočia teroristi, alebo sa budeme správať k bezpečnosti ako k priorite prvoradého významu. "Európa bude musieť viac prispievať k svojej bezpečnosti a to znamená aj my. A ja by som považoval za užitočné, keby ste sa pýtali každého politika, ktorý vás bude tento rok strašiť nejakým druhom ohrozenia, či a akým spôsobom presadzuje modernizáciu a skutočné zlepšenie našich bezpečnostných zložiek," vyzýva Slovákov prezident SR.

Veľká časť ľudí na Slovensku podľa neho považuje neochotu štátu skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom za závažný problém. "Časť vedenia našej krajiny sa ale tvári, že sa nič nedeje. Nechcem vynášať súdy. Ale myslím, že tento hlboký rozpor, a obrovská politická nevraživosť a obviňovanie z neho vyplývajúce, sú nezdravé. Príslušní politici by mali premyslieť takú rekonštrukciu zodpovednosti, ktorá odstráni túto guľu na nohe našej krajiny. Guľu, ktorá ťaží atmosféru nášho denného života," zdôraznil.

Zhodnotil aj naše predsedníctvo

Andrej Kiska skonštatoval, že Slovensko zvládlo šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ so cťou a na vysokej úrovni. Debaty v Únii počas neho označil za vecné a pokojné.

Slovensku v roku 2017 zaželal, aby si strážilo kultúrnosť, aby slušnosť bola počuť a aby sa Slovákom podarilo urobiť kus poctivej práce. "My máme na to, aby sme si takto o rok mohli povedať, že sa veci začali meniť k lepšiemu. Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku. Šťastný nový rok 2017," poprial vo svojom prejave občanom Andrej Kiska.

Prejavy nenávisti na internete

Podľa prezidenta nesmieme dovoliť, aby boli pocity strachu prekonávané hnevom a nenávisťou. Máme veľa dôvodov hnevať sa, ale svoje rozhorčenie nesmieme ventilovať v agresivite. Prezident tak reagoval na prieskum o správaní mladých ľudí na internete zverejnený krátko pred koncom minulého roka.

Na základe neho veľká väčšina mladých priznala, že sa na internete stretáva s prejavmi nenávisti, urážkami a vulgárnosťou a viac než dve tretiny uviedli, že to považujú za závažný spoločenský problém. Avšak na otázku, čo proti tomu robia, viac ako 70 percent odpovedalo, že to akceptuje, neurobí nič, aj tak by to nemalo význam a nevšíma si to.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok