Záchranárske psy pomohli zachrániť mnohé životy, hviezdil hlavne Beny
Viac ako dvadsať záchranných psov pomáhalo v tomto roku záchranárom v horských strediskách pri záchranných akciách.
Zachránil život Poliakovi
Za najúspešnejšiu možno označiť septembrovú záchranu mladého Poliaka, ktorý pri schádzaní z Končistej vo Vysokých Tatrách utrpel úraz, dve noci tak strávil zranený a v bezvedomí. Nachádzal sa na mieste, kde ho bolo možné spozorovať, či už zo zeme alebo zo vzduchu, len veľmi ťažko. Za svoj život vďačí záchranárskemu psíkovi Benymu.
„Stane sa, že na miesto už prídeme neskoro a že sa nám už ľudský život zachrániť nepodarí. Ale ak uspejeme, vždy to poteší, a tak vieme, že práca s našimi psíkmi má význam. Pri hľadaní spomínaného Poliaka sme boli v nasadení v ten deň tri hodiny. Beny mi najprv priniesol jeho ruksak, potom ale zacítil človeka a po krátkej chvíli mi označil miesto. Z asi tridsiatich metrov som zbadal, že je pri človeku,“ povedal Ján Žiška, vedúci kynológ školiaceho strediska Horskej záchrannej služby, ktorý ako psovod spolupracuje s Benym už šesť rokov.
Skúšky každý rok
Horská záchranná služba má v rámci svojich stredísk na Slovensku dokopy 27 záchranárskych psov, z toho piati sú ešte mladí, vo výcviku. „Ostatní majú rôzne kategórie vycvičenosti. Každý rok totiž musia absolvovať skúšky, na základe výsledkov sa im následne udeľujú výkonnostné stupne. Napríklad psy s najnižším stupňom A a vyšším môžu byť nasadzované na pátracie akcie. Pes, ktorý má výkonnostný stupeň B, už môže byť nasadený na lavínové akcie. Najvyšší stupeň je C a CW,“ vysvetlil Žiška. Psovodi so záchrannými psami majú za sebou v tomto roku niekoľko preškolení.
„Vždy prispôsobujeme výcvik tomu, čo môže reálne nastať, záleží aj od ročného obdobia. Počas preškolení v lete a počas jesene sa napríklad sústreďujeme na plošné vyhľadávanie. Nacvičujeme so psami hľadanie stratených ľudí v horskom teréne, či už sú to sute, skaly, les, kosodrevina. V zimnom období sa špecializujeme na záchranu ľudí zasypaných lavínou,“ uviedol ďalej kynológ. Ako pripomenul, na záchranárske akcie v horách sa na Slovensku využíva hlavne nemecký a belgický ovčiak.
Výcvik nesmú preháňať
Horské záchranárske psy absolvujú tvrdé tréningy v náročnom prostredí, začínajú s nimi už odmalička. „Výcvik musí byť prispôsobený hlavne ich veku a fyzickým danostiam, nesmie ísť o žiadne zložité veci, pokiaľ je pes vo vývoji a rastie, aby sa mu nezničili kĺby. S reálnym výcvikom sa začína od šiesteho mesiaca, keď sa pes zúčastňuje na výcvikových akciách, kde sa učí tomu, čo od neho vyžadujeme, a teda označovať ľudský pach v teréne a samotného človeka,“ vysvetlil Žiška.
Pripomenul, že výcvik v mladom veku musí byť pozitívny a nesmie sa s ním preháňať, od psa sa nesmie vyžadovať nič nasilu. Mladšie psíky tak majú na začiatku ľahšie pracoviská, často sa výcvik realizuje v okolí ubytovacích zariadení. Staršie psy už musia mať dobré zvládnuté vyhľadávanie figurantov a vyhľadávanie pachových vzoriek.
Učia sa aj vo vrtuľníku
Pri nácvikoch i v reálnych situáciách si záchranári pomáhajú aj prostredníctvom nových technológií, ako je napríklad GPS systém. „Psovod si musí vedieť rozdeliť určitú oblasť na sektory, v ktorých bude vyhľadávať, rovnako aj psík má nasadený GPS systém, prostredníctvom ktorého je potom sledovaný a monitorovaný. Vďaka tomu vidíme, kde sa pohybuje a aj miesta, ktoré značí. Rovnako sa dá celá akcia spätne vyhodnocovať, vieme si ju pozrieť a zistiť, kde napríklad nastala nejaká chyba,“ dodal Žiška.
Každý záchranársky pes absolvuje aj výcvik pomocou leteckej techniky. „Nie je samozrejmosťou, že pes bude vo vrtuľníku sedieť bez problémov. Musia sa naučiť socializácii aj vo vrtuľníku, kde je stiesnené prostredie, hluk a tiež viac psov na malom mieste. Musíme ho naučiť privyknúť si aj na stresové situácie, zvládnutie palubného žeriavu a podobne,“ dodal.
