Dzurinda: Nie je najmenší dôvod zvažovať alternatívu k EÚ. Na Slovensko sa po mečiarizme pozeralo cez prsty, tvrdí Záborská
Slovensko si 1. mája pripomína 20 rokov od svojho vstupu do Európskej únie.
Vyjadrenie expremiéra Dzurindu
Expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý pred 20 rokmi doviedol Slovensko do Európskej únie (EÚ), nevidí najmenší dôvod zvažovať v súčasnosti alternatívu k EÚ. "Otázkou je iba to, ako dokáže Slovensko prispievať k jej spoločnej prosperite a ako efektívne sa na tejto prosperite podieľať," poznamenal.
V Únii sa hovorí aj o potrebe jej reformy, Dzurinda si myslí, že k vnútornej reforme EÚ raz dôjde. "Otázkou je iba to, kedy a za akých okolností. Projekt európskeho zjednotenia treba dokončiť. Horizontálne - to znamená prijatím krajín západného Balkánu a krajín Východného partnerstva, ale aj vertikálne - to znamená dobudovaním EÚ do podoby politickej únie. Vývoj vo svete a najmä v našom európskom okolí pôsobí oboma smermi," doplnil.
Rešpektovanie suverenity
Pri procese dobudovania EÚ do podoby politickej únie je podľa Dzurindu v prvom rade potrebné prísne rešpektovať princíp subsidiarity. "Rešpektovať plnú suverenitu členských štátov v otázkach kultúrnych, etických, vzdelávacích. Je treba mať na pamäti kultúrnu rôznorodosť Európy a nepodliehať pokušeniu 'harmonizovať' túto rôznorodosť," poznamenal.
Potom podľa neho dokážeme ľahšie identifikovať oblasti, v ktorých spoločné rozhodovanie, nie nekonečné dohadovanie sa, bude na prospech všetkých členských krajín EÚ. "Podľa mňa do tejto sféry patrí zahraničná politika a bezpečnosť. Tam treba pristúpiť k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou," povedal v súvislosti s diskusiou o možnosti veto pri rozhodovaní v Rade EÚ.
Vyjadrenie Záborskej
Na Slovensko sa v časoch po mečiarizme pozeralo cez prsty, spomína na obdobie svojho príchodu do Európskeho parlamentu Anna Záborská, ktorá bola europoslankyňou 15 rokov.
"Od samého začiatku sme si uvedomovali, že sme noví. Na Slovensko sa v časoch po mečiarizme pozeralo cez prsty a svoju pozíciu sme si museli vydobyť. Že sme to dobre zvládli, o tom svedčí naše postavenie ako v EP, tak v Európskej komisii," uviedla jedna z prvých slovenských europoslancov.
Záborská bola pred vstupom Slovenska do EÚ pozorovateľkou. "Takže som sa za ten čas s prácou, ale aj budovami ako tak zblížila. Nebolo to jednoduché. Hneď v prvom volebnom období som bola zvolená za predsedníčku parlamentného výboru, a tak som do toho vhupla rovnými nohami. Bola to užitočná skúsenosť pre celých pätnásť rokov," poznamenala.
Pôsobenie v europarlamente
V europarlamente sa cítila veľmi dobre. "Prostredie som zažívala veľmi familiárne, lebo mojim prioritným jazykom bola francúzština a preto vzťahy s ľuďmi - Francúzmi, ktorí to prostredie v Štrasburgu aj Bruseli vytvárali, boli veľmi blízke," doplnila Záborská.
Ako europoslankyňa sa venovala rôznorodým témam. "Chudoba, hlavne chudoba žien a deti, rozvojová politika, násilie, zosúladenie rodinného a pracovného života, rodinné podnikanie, ale aj veci z medicíny, cirkulárna ekonomika či označovanie potravín," doplnila.
