Ruskí väzni, ktorých verbujú do vojny, umierajú už do dvoch týždňov. Prigožinovi verní mali väčšiu výdrž

Nájdu sa aj prípady, keď väzni umierajú v prvých dvoch týždňoch po odchode z trestaneckého zariadenia, čo svedčí o tom, že sa im nedostalo ani dvojtýždňového výcviku.

Smrť prichádzala rýchlo

V dobách, kedy na Ukrajinu posielala trestancov z Vagnerovej skupiny, boli podmienky pre väzňov nasledujúce - dva týždne výcviku a päť a pol mesiaca strávených v prednej línii, po ktorých nasledovalo prepustenie na slobodu. Na to ale v mnohých prípadoch nedošlo.

Koľko vagnerovcov zomrelo, známe nie je, ale z potvrdených úmrtí sa dá vyvodiť, že smrť často prichádzala rýchlo. Polovica všetkých vagnerovcov, ktorých úmrtie sa podarilo BBC zdokumentovať, zomrela do troch mesiacov od podpísania zmluvy.

Väzni mali ešte menšiu výdrž

Väzni zrekrutovaní ministerstvom obrany, ktorí bojovali v trestaneckých oddieloch zvaných Štorm-Z, mali ale v zdokumentovaných prípadoch ešte menšiu výdrž.

Polovica všetkých padlých zomrela v priebehu prvých ôsmich týždňov na fronte, takže vo vojne v priemere vydržali o mesiac menej ako vagnerovci. BBC pritom našla prípady viac ako desiatich trestancov z oddielov Štorm-Z, ktorí zomreli už po dvoch týždňoch od odchodu z väznice.

Čítajte viac

Krvavý útok na Černihiv. Záchranné práce sa skončili, počet mŕtvych sa zvýšil, zranených je takmer 80 ľudí

Svedectvá

O podobných prípadoch povedali pre BBC príbuzní niektorých týchto väzňov. „Manžel uzavrel kontrakt 8. apríla a 11. už nastúpil do útočného oddielu, takže do vojny. Vtedy som bola pokojná, bola som si istá, že bude mať tri týždne výcvik, ako hovoria, a že sa do konca apríla nemusím ničoho báť. Čakala som na telefonát. Lenže on 21. apríla umrel! A výcvik nebol," opísala manželka jedného z trestancov bojujúcich v oddieli Štorm-Z.

Podľa svedectva samotných členov trestaneckých oddielov väzňom v ich jednotkách často odmietajú vydať základné vybavenie, ako sú lopaty potrebné na kopanie zákopov, lekárničky alebo aj použiteľné strelné zbrane.

"Mnohí vojaci mali automatické pušky, ktoré neboli použiteľné v boji, boli buď úplne rozbité, napríklad s mechanickým poškodením hlavne, či už úplným alebo len mušky," opísal podľa BBC provojnový aktivista Vladimir Grubnik vo svojom blogu.

Vagnerovci podobné problémy nemali

Naproti tomu vagnerovci podobné problémy s vybavením nemali. Aj tak ale pre nich bolo kvôli drsnej taktike ich zoskupenie ťažké prežiť. Väzni z radov vagnerovcov boli často posielaní v malých skupinkách do útoku na zákopy alebo budovy bez toho, aby mali podporu delostrelectva.

Vagnerova armáda poslala podľa odhadov do bojov na Ukrajine asi 50-tisíc ľudí, než sa odtiaľ po úmrtí svojho lídra Prigožina stiahla. Odhaduje sa, že ruské ministerstvo obrany jej úspešne sekunduje a dostalo na front už vyše 60-tisíc ľudí.

Aká časť z nich prežila, nie je známe. Bývalý väzeň Daniil Tulenkov, ktorý napísal o svojom pôsobení v oddiele Štorm-Z knihu, ale napríklad tvrdí, že prežilo asi len 40 až 50 percent z tých, ktorí s ním bojovali pri Robotyne na juhu Ukrajiny.

Pozrite si reportáž o tom, že na Ukrajine padlo už 500-tisíc Rusov.