Toto je vojna Putina, nie Ruska. Kyjev robí chybu, keď ignoruje protivojnových Rusov, myslí si Navaľná
V Rusku žijú protivojnoví Rusi, niektorí dávajú odpor najavo, ale možno ťažko čakať, že všetci vyjdú protestovať. Nie všetci sú hrdinovia. V rozhovore s magazínom Time to povedala Julija Navaľná, vdova po ruskom opozičnom predákovi Alexejovi Navaľnom.
V prvom interview od smrti svojho manžela uviedla, že mnoho Rusov je podľa nej pripravených dať rôznymi spôsobmi najavo nesúhlas s ruskou vojnou proti Ukrajine a takto zmýšľajúcich Rusov treba podporovať. Ukrajinská vláda robí podľa nej chybu tým, že túto skupinu ignoruje. Kyjev zatiaľ na jej slová nereagoval.
"Obyčajní Ukrajinci chápu, že nie všetci Rusi sú proti nim. Ale pokiaľ ide o ukrajinskú vládu, myslím, že by bolo správne, keby týchto ľudí mala na pamäti. Toto zjavne nie je ruská vojna. Toto je vojna (ruského prezidenta Vladimíra) Putina," uviedla Navaľná.
Agresívna menšina
"Samozrejme existuje veľmi agresívna, provojnová menšina. Vyčnieva, ale je malá. Putin robí všetko možné, aby ju povzbudil. Ukazuje na ne a hovorí: 'Pozrite, všetci sú takí!' Ale to nie je pravda. Väčšina ľudí z rôznych dôvodov chce, aby vojna skončila,“ myslí si Navaľná.
V rozhovore pripomenula napríklad fronty, do ktorých sa tento rok Rusi stavali pred prezidentskými voľbami, aby podpisom podporili kandidatúru bývalého ruského poslanca Borisa Nadeždina, ktorý sa vyslovil proti ruskej invázii na Ukrajinu. A tiež na nedávny pohreb jej muža, kde ľudia skandovali protivojnové heslá. Ruský režim už roky opozíciu potláča a demonštrácie až na výnimky nepovoľuje. Po invázii do susednej krajiny represie ešte pritvrdili, napríklad za kritiku ruskej vojny na Ukrajine hrozí v Rusku väzenie.
Hlasná tvár opozície
Navaľnyj bol roky tvárou ruskej opozície a hlasno kritizoval Putinov režim, predovšetkým za korupciu. Od roku 2021 bol vo väzení, postupne si vypočul tresty 2,5 roka, deväť rokov a 19 rokov väzenia. Vinu odmietal a svoje uväznenie pripisoval snahe režimu umlčať všetkých odporcov a kritiku. V polovici februára zomrel náhle a za nevyjasnených okolností v trestaneckej kolónii na Sibíri vo veku 47 rokov. Navaľná, ktorá žije v exile, potom sľúbila, že bude pokračovať v jeho práci.
Na otázku časopisu Time, či považuje za jeden zo svojich cieľov nájsť spoločnú reč s vedením Ukrajiny a spolupracovať s Kyjevom, odpovedala, že v súčasnej dobe je pre ňu ťažké na túto otázku odpovedať. "Pretože to nezáleží len na mne," povedala.
Navaľná a Zelenská
Vyjadrila sa tiež k marcovej správe denníka The Washington Post, ktorý napísal, že ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská odmietla pozvanie Bieleho domu na tradičné vystúpenie amerického prezidenta Joea Bidena v Kongrese, takzvané posolstvo o stave únie, pretože pre Kyjev bola zrejme nepríjemná predstava, že pozvanie dostala aj Navaľná a sedela by blízko Zelenskej. "Ak je to, čo napísal The Washington Post, pravda, či neprišla kvôli mne, potom je mi to veľmi ľúto," uviedla Navaľná a dodala, že v posledných prezidentských voľbách na Ukrajine podporovala Volodymyra Zelenského, pričom jedným z dôvodov bola jeho žena. "Veľmi sa mi páčila. Je mi veľmi sympatická," podotkla.
Navaľná v interview okrem iného povedala, že naposledy osobne videla svojho muža živého niekoľko dní pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022, kedy už bol za mrežami. Pri hraniciach s Ukrajinou už bolo v tom čase okolo 200 000 ruských vojakov a USA varovali pred hroziacou inváziou.
"Samozrejme sme o tom hovorili. Ale aby som bola úprimná, v tom čase to vyzeralo, že Putin jednoducho všetkých zastrašuje. Zdalo sa mi, že je to v jeho štýle - doviesť situáciu na hranu, vydesiť nás a potom cúvnuť," povedala Navaľná a ako dôvod pre svoju vtedajšiu mienku uviedla vieru v to, že sa šéf Kremľa k osudovému kroku neodhodlá, pretože by Rusi vojnu nepodporili. "Sú rodiny, kde je matka Ukrajinka, otec Rus alebo naopak. Bolo bežné mať príbuzných z oboch strán," dodala s tým, že otec jej manžela pochádza z Ukrajiny.
Navaľná v súčasnej dobe žije v zahraničí. Rozhovor poskytla magazínu Time, ktorý ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí roku 2024 v kategórii vodcov, v litovskom Vilniuse. Toto mesto si zvolila ako svoju exilovú základňu Navaľného organizácie Fond boja proti korupcii.
