Radičová si stojí za dôkazom, ktorý predložila
Predsedníčka vlády Iveta Radičová odmieta tvrdenia Jaroslava Haščáka z finančnej skupiny Penta, ktorý spochybňuje ňou predložený dôkaz v kauze Gorila. Haščák namieta, že mal byť dokument vrátený SIS a nemá byť teraz súčasťou spisu.
"Celý postup bol vypracovaný viacerými právnikmi a samotná procedúra odovzdávania písomností a dokumentov vyšetrovacím orgánom prebehla striktne v zmysle platných zákonov a predsedníčka vlády preto nemá dôvod na tejto procedúre nič meniť," uviedol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Denník SME dnes napísal, že sa Haščák snaží spochybniť dokument, ktorý vyšetrovateľom kauzy Gorila odovzdala z archívu Úradu vlády SR premiérka Iveta Radičová. Ide pritom o jeden z prvých kľúčových dokumentov, ktorý podľa ministra vnútra Daniela Lipšica dokazuje, že sa akcia tajnej služby Gorila udiala. Informácia SIS údajne hovorila o spojitosti Penty so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou, minister vnútra Daniel Lipšic dokument označil ako prvý kamienok v mozaike vyšetrovania. Finančník, ktorého spis Gorila spomína v súvislosti s ovplyvňovaním tendrov v rokoch 2005 a 2006, považuje dokument za nezákonný. Jeho právny zástupca Martin Škubla potvrdil, že požiadali Úrad špeciálnej prokuratúry, aby zabezpečila vyradenie tohto dokumentu z vyšetrovacieho spisu. O žiadosti informovali aj premiérku. „Dokument bol získaný a odovzdaný v rozpore s právnymi predpismi,“ vysvetlil pre Sme Škubla.
Operatívnu informáciu dostal od SIS v roku 2006 vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Právny zástupca Penty a Haščáka hovorí, že ak písomnosť nebola potrebná na plnenie úloh predsedu vlády, mali ju zaslať späť tajnej službe. Predpisuje to vyhláška Národného bezpečnostného úradu. „Nemala sa čo nachádzať v archíve Úradu vlády, a teda v súlade s právnymi predpismi ani nemala a nemohla byť poskytnutá iným orgánom,“ tvrdí Škubla.
Právnik tiež argumentuje, že dokument nemožno použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Zákon o ochrane pred odpočúvaním totiž podľa Škublu hovorí, že ako dôkazný prostriedok možno použiť iba záznamy hovorov. „Dokument však predstavuje iba obyčajnú operatívnu informáciu, ktorá je nielenže po vecnej stránke bez záznamu neoveriteľná, ale po formálnej stránke nepredstavuje zákonný dôkazný prostriedok,“ dodal Škubla.