Túžia Poliaci po zmene? Politológ približuje poľské voľby a ich význam pre Slovensko
Poliaci stoja pred zásadnou voľbou. Obháji súčasná vláda mandát a budeme mať na sever od nás nacionalistickú vládu opozičnú voči politike Bruselu alebo sa do popredia dostane proeurópska Občianska platforma snažiaca sa o silnejšiu európsku integráciu? Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku odpovedá aj na tieto otázky.
V rozhovore sa dozviete:
- kto sú hlavní aktéri nadchádzajúcich volieb,
- či bude potrebná koalícia alebo bude v Poľsku jednofarebná vláda,
- ktoré témy dominujú predvolebnej kampani,
- prečo sa dá hovoriť o kľúčových voľbách,
- ako voľby ovplyvnia Slovensko.
Ktoré politické strany kandidujú?
Prvou je aktuálna vládnuca konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) s lídrom Jarosławom Kaczyńskim. Najväčším opozičným zoskupením je Občianska koalícia, ktorej hlavnou súčasťou je Občianska platforma reprezentovaná bývalým predsedom Európskej Rady Donaldom Tuskom.
Mohli by sme spomenúť aj menšie subjekty?
Z menších zoskupení spomeniem Tretiu cestu. Ide o centristickú koalíciu Polska 2050 Szymona Hołowniu a kresťansko-demokratickej a agrárnej Ľudovej strany Władysława Kosiniaka-Kamysza. Z ľavicových strán spomeniem Novú ľavicu Roberta Biedrońa a Włodzimierza Czarzasteho. V neposlednom rade z významnejších strán upozorním na ultrakonzervatívnu Konfederáciu Krzysztofa Bosaka a Sławomira Mentzena.
Môže Kaczyńsky v prípade víťazstva vládnuť sám?
Nie, PiS bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať koaličného partnera. Podstatné bude nie len to, či sa Kaczyńského PiS podarí vyhrať voľby, ale práve to, či má koaličný potenciál zostaviť v poradí už tretiu vládu.
Druhou alternatívou bude vláda opozície, ktorá je ale zložená z mnohých subjektov, pričom len samotná Občianska koalícia nie je monolit, ale spoločnou platformou viacerých strán.
Dá sa pochybovať o jej stabilite?
Napriek spoločnému cieľu opozície ide o strany s rôznorodými zameraním. Stabilita vládnej koalície pri víťazstve OP je otázna a myslím, že bude v prípade jej volebného úspechu otázka o stabilite kladená veľmi často. No môžeme sa ju pýtať už počas tohto volebného dňa.
Priblížili by ste prípadné členenie voličov?
Základné rozdelenie je na vidiek a mestá. Vidiecke obyvateľstvo je baštou súčasnej vlády a mesto naopak väčšinovo volí opozičné platformy. Existuje aj množstvo regionálnych rozdielov podľa vojvodstiev (krajov pozn. red.). Môžeme tiež hovoriť o deliacej čiare medzi východom a západom krajiny.
Ktoré témy dominujú kampani?
Významnou témou je ekonomická rekonštrukcia krajiny. Poľsko bolo významne postihnuté pandémiou Covid-19 a ekonomickou krízou, ktorú prehĺbila vojna na Ukrajine.
Opozičné strany kritizujú vysokú infláciu a ponúkajú stabilizáciu verejných financií. Zdôrazňujú tiež nevyhnutnosť obnovenia čerpania prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti, ktoré má Poľsko pozastavené z dôvodu pochyností EÚ o dodržiavaní zásad právneho štátu v Poľsku.
Vládny kabinet vyzdvihuje dosiahnutý hospodársky rast a nutnosť dokončenia rozbehnutých reforiem. Zdôrazňuje sa aj téma nelegálnej migrácie a jej negatívny vplyv na Poľsko.
Je nejaká téma, ktorú zdôrazňuje výhradne opozícia?
Veľmi zásadným spôsobom vyzdvihuje do popredia obnovu právneho štátu. V posledných rokoch totiž došlo k zmenám zákonov, ktoré znamenali zvýšenie vplyvu politických predstaviteľov na ústredné inštitúcie zabezpečujúce fungovanie štátu, s dôrazom na súdne inštitúcie. Do istej miery bola obmedzená sloboda médií.
Dajú sa nadchádzajúce poľské voľby označiť za kľúčové?
Právo a spravodlivosť je pri moci už druhé volebné obdobie a značná časť spoločnosti pociťuje po ôsmich rokoch ich vlády potrebu zmeny. Dôvodom je spomenuté zvýšenie vplyvu politiky na rozhodovacie procesy v krajine. Ide aj o obmedzenie práv obyvateľov. Za všetky spomeniem právo žien na interupciu, ktorého obmedzenie vyvolalo v minulosti nemalé protesty v poľských mestách.
Pretrvali protesty dodnes?
Túžba po zmene vyvolala len pred niekoľkými dňami protest vo Varšave, na ktorom sa zúčastnilo niekoľkostotisíc ľudí. Vidno, že je aktuálnou. Naopak, vládna strana zmenu odmieta, pretože jej bráni v hlavnom cieli.
A tým je?
Z pohľadu Kaczyńského je cieľom vytvoriť z Poľska suverénneho aktéra, regionálnu mocnosť, ktorá by síce bola členom Európskej únie, no mala by veľkú autonómiu. PiS rázne odmieta federálny model EÚ.
V súvislosti s voľbami sa uskutoční referendum, mohli by ste priblížiť viac?
Ide o štyri otázky, prvou je predaj štátnych aktív zahraničným firmám. Druhou je otázka zvýšenia veku odchodu do dôchodku na 67 rokov z dnešných 65 rokov. Posledné dve sa týkajú migračnej krízy. Voliči rozhodnú, či sa má odstrániť plot z poľsko-bieloruskej hranice a či občania súhlasia s presunom migrantov z neeurópskych krajín na základe kvót pridelených EÚ.
Aký očakávate výsledok referenda?
Osobne si myslím, že bude neúspešné a väčšina ľudí sa rozhodne nehlasovať. Bude zaujímavé sledovať, ako si s jeho výsledkami v prípade jeho úspechu poradí nová vláda.
Dá sa situácia v Poľsku porovnať s inou krajinou V4?
Pokiaľ ide o spor s inštitúciami EÚ, je možné vidieť paralely s Maďarskom. Ide o reformy súdnictva, či problematiku slobody slova. Tam sa poľská vláda ubrala smerom, akým aj maďarská. No výrazný rozdiel je vo výraznej podpore Poľska Ukrajine. Keď spomíname V4, nepredpokladám, že voľby budú impulzom na zmenu, nakoľko panuje rozdiel v pohľade na formu pomoci Ukrajine. Predpokladám, že postoj Slovenska sa priblíži v tejto téme skôr k Maďarsku.
Môže sa podpora Ukrajiny po voľbách obmedziť?
Nepredpokladám to, nakoľko na pomoci Ukrajine panuje zhoda naprieč politickým spektrom s jedinou výnimkou Konfederácie. Poľsko bolo tým aktérom, ktorý apeloval na nutnosť podporiť Ukrajinu všetkými dostupnými prostriedkami, tiež zvýšiť ochranu východného krídla NATO. Zdôrazňovaním týchto tém prekryl v politickom i mediálnom priestore dokonca aj problematickú tému reformy súdov. Verbálne prejavy niektorých politikov súvisiace s možným pozastavením vojenskej pomoci Ukrajine, či obmedzením dodávok obilia považujem za súčasť predvolebnej kampane.
Je ohrozená sloboda médií?
V prípade verejno-právnej televízie skôr hovoríme o štátnej televízii, pretože reportáže a informácie, ktoré má divák možnosť vidieť a počuť, jednoznačne podporujú vládne názory, ideológiu strany PiS. Energetický gigant Orlen skúpil značnú časť regionálnych médií, čo je tiež kontroverzný krok. Tŕňom v oku Kaczyńského vlády je niekoľko médií, na ktoré nemá dosah. Ich vlastníci sú zväčša zo zahraničia.
Poľsko má pozastavené prostriedky z EÚ z fondu Obnovy a odolnosti. Ponúkajú strany nejaké riešenia?
Áno, ide o podstatnú tému, keďže Poľsko úspešne čerpá peniaze z európskych fondov. Poľská vláda je omnoho úspešnejšia v čerpaní prostriedkov z EÚ než Slovensko, čo je vidno v mestách a aj v menších obciach. Poliaci tak vidia profit z integrácie do EÚ. Poľsko predstavuje jednu z najvýznamnejších krajín EÚ, no samo sa vyčleňuje z dôležitých rozhodovacích procesov. Sme tiež svedkami eskalácie vzťahov s Nemeckom. Populácia však jednoznačne podporuje členstvo v EÚ.
Ovplyvnia poľské voľby Slovensko?
V poslednom čase sa posilnila spolupráca v oblasti bezpečnosti, Poliaci spolugarantujú bezpečnosť nášho vzdušného priestoru. Slovensko profituje z tejto spolupráce. Nesmieme zabudnúť ani na energetické prepojenia. Veľkým nedostatkom vo vzájomných vzťahoch je zanedbaná cestná a železničná infraštruktúra medzi Poľskom a Slovenskom. Tam vidím výrazné možnosti rozvoja, nutnosť zlepšenia. Predpokladom pre dobrú spoluprácu je rozvinutá sieť rýchlostných ciest a železníc. Poľsko zostane pre Slovensko dôležitým partnerom bez ohľadu na výsledok volieb.
