Technológie vo firmách - ako využiť umelú inteligenciu v náš prospech?

Ľudia by mali mať otvorenú myseľ, spriateliť sa s modernými technológiami a s umelou inteligenciou. Tá nás síce nenahradí v sociálnych interakciách, ale vie byť nástrojom pri efektívnom riadení rôznych procesov. Zhodli sa na tom spíkri na konferencii. 

Anton Keleši, Deputy Managing Director spoločnosti DSV Solutions Slovakia priznáva, že v rámci logistiky majú rôzne automatizované riešenia a vo využívaní technológii sa posúvajú vpred. „AI je stále taká citlivá záležitosť a asi je stále veľmi potrebný ten osobný kontakt. Pretože zamestnanec je človek, ktorý si so sebou nesie určité problémy a je pre neho obrovskou pridanou hodnotou, keď si ho má kto vypočuť, keď má od koho dostať spätnú väzbu,“ myslí si. Pýta sa, či sa niečo také bude dať v budúcnosti nahradiť umelou inteligenciou, čiže osobou, ktorá nebude skutočná.

Pre Róberta Dusíka, CEO & Co-Founder, TITANS freelancers je extrémne dôležité vysvetľovať ľuďom každú novú technológiu, ktorú do firmy prinášajú. „Ukazovať im vopred, ako im to pomôže a že budú ešte efektívnejší a lepší. Celé je to stále o tej komunikácii, čiže je to taký paradox, umelá inteligencia ľudských zdrojov, ľudia a umelé. ale ono sa to spája. Ak ľudia budú tí, ktorí to kreatívne myslenie budú aplikovať na to, čo umelá inteligencia prinesie, bude všetko v poriadku,“ konštatoval. Doplnil, že ich úlohou je ukázať, že tie nástroje ktoré zamestnancom dávajú, nie sú za účelom ich odstrániť, ale urobiť to tak, aby sa menej mýlili, aby niečo neprehliadli. Pripustil však, že je logické, že sa ľudia obávajú. 

Umelá inteligencia a jej predsudky

Dokáže si umelá inteligencia zachovať neutralitu? Nebude predsa len mať predsudky? „To sa samozrejme stáva, umelá inteligencia vyhodnocuje veci na základe dát, ktoré má dostupné. Nebude ich ale robiť úmyselne, lebo tam je to strojové. Ľudia robia tieto veci úmyselne, majú niečo v hlavách, majú nejaké predsudky a tomu sa chceme práve vyhnúť. My musíme diverzifikovať dáta s ktorými ona pracuje,“ tvrdí Dusík. 

Ľudí nahrádzajú nové technológie a tak je na mieste otázka, ako dnes zamestnancov motivovať. Keleši konštatoval, že ľudí počúvajú a k dispozícii majú aj odbornú psychologičku, ktorá dokáže pre zamestnancov nadizajnovať rôzne typy školení.

Ďalší z diskutujúcich na konferencii Majo Porvažník, Managing Co-founder spoločnosti Vacuum Group kritizoval politiku v korporátoch, kedy ľudia navzájom nevedia, kto koľko zarába, začo zarába, prečo bol niekto povýšený. Prináša to podľa neho ohováranie a pocit nespravodlivosti. „U nás to funguje tak, že ľudia a ich odmeny sú verejné a ľudia sa vedia pýtať svojho manažéra, že prečo ma ten viac? Manažér to potom musí vedieť ustáť,“ opisuje firemnú kultúru. Pripúšťa, že peniaze nie sú tou najlepšou motiváciou a nie je to ani dobrá veličina, ktorú by mali primárne optimalizovať. „Samozrejme potrebujeme dobre minimum, potrebujeme zabezpečiť rodinu a všetko, ale od nejakého levelu je už jedno, koľko človek zarába. A to je psychologicky dokázané, že človek už nie je šťastnejší, naopak je skôr nešťastnejší,“ dodáva.