Putin vyzýva na boj s terorizmom, akcie NATO označuje za agresívne

ČTK
22.6.2016 17:52

Boj s terorizmom vyžaduje odpútať sa od rozporov a postupovať spoločne. V parlamentnom prejave to v Moskve vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin. Rusko je podľa neho otvorené návrhom na nový systém medzinárodnej bezpečnosti.

Putin vyzýva na boj s terorizmom, akcie NATO označuje za agresívne
SITA/AP

Posilnenie bojovej pripravenosti

Šéf Kremľa prehovoril na poslednej schôdzi Štátnej dumy pred letnou prestávkou a septembrovými všeobecnými voľbami. V prejave zdôraznil, že krajina musí posilňovať svoju bojovú pripravenosť v čase, keď NATO rozširuje svoj vplyv a posúva sa smerom k ruským hraniciam. "Aliancia zosilňuje svoju agresívnu rétoriku a svoje agresívne akcie u našich hraníc," upozornil prezident poslanca.

Väčší význam než otázky bezpečnosti a medzinárodnej politiky má ale podľa Putina riešenie aktuálnych hospodárskych a sociálnych problémov Ruska. Ide najmä o zdravotníctvo, vzdelávanie, komunálne služby a starostlivosť o mladé rodiny. "Na tom bude závisieť budúcnosť našej krajiny," zdôraznil prezident.

Dolná komora parlamentu v úvode uctila minútou ticha pamiatku ruských obetí druhej svetovej vojny, ktorej kľúčová a pre Rusko rozhodujúca fáza začala útokom nacistického Nemecka pred rovnými 75 rokmi.

Chváli parlament za anexiu Krymu

"Aká lekcia je ešte potrebná, aby sme dnes odvrhli staré ideologické rozpory a geopolitické hry a zjednotili sa v boji s medzinárodným terorizmom?" vyhlásil v prejave Putin. Vyslovil sa pre vytvorenie "moderného, ​​mimoblokového a rovnoprávneho systému kolektívnej bezpečnosti".

Za "historický výsledok" terajšieho ruského zákonodarného zboru Putin označil "integráciu" Krymu, teda legislatívne krytie ruskej anexie ukrajinského polostrova. "Integráciu predchádzala vaša úprimná a srdečná morálna podpora obyvateľov polostrova v predvečer referenda o vstupe do Ruskej federácie," pochválil prezident Štátnu dumu.

Ruskí voliči budú 18. septembra hlasovať o novom zložení dolnej komory, pričom 225 z 450 poslancov bude zvolené väčšinovým systémom a 225 systémom pomerného zastúpenia. V 38 autonómnych republikách a oblastiach budú Rusi voliť zákonodarné zbory, v ďalších šiestich sa uskutočnia voľby najvyšších predstaviteľov, teda hláv republík či gubernátorov krajov a oblastí.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok