Veľký kastračný program zachránil v osadách stovky nemých tvárí
Kastračné akcie uskutočňuje skupina mladých dobrovoľníkov s tímom veterinárov väčšinou na podnet obce. Polovicu zvierat v každej rómskej osade tvoria šteniatka nerómskych občanov, ktoré z rôznych dôvodov skončia v osade.
Tri akcie
Stovky psov a mačiek z rómskych osád zachránil tento rok Československý kastračný program Združenia za práva zvierat. V roku 2015 uskutočnil tri veľké kastračné akcie. "Počas nich sme kastrovali v Zlatých Klasoch, Hranovnici, Spišskom Štiavniku, Veľkých Kapušanoch, Kapušianskych Kľačanoch, Čičarovciach, odobrali sme zvieratá aj z obce Drahňov a Vojany," povedala predsedníčka Združenia za práva zvierat Diana Truchlíková v rozhovore pre agentúru SITA.
V rámci akcií ošetrili alebo kastrovali vyše 620 zvierat, z toho 374 zvierat odobrali z nevhodných pomerov a dali im tak šancu na nové domovy. "Na poslednej kastračnej akcii sme opäť prekonali svoje možnosti a podarilo sa nám z osád za päť dní rozmiestniť do opatier vyše 159 zvierat! Množstvo zvieratiek si však ešte stále hľadá nový domov," konštatovala Truchlíková. Dodala, že mimo kastračných akcií združenie tento rok rozmiestnilo do dočasných alebo stálych domovov minimálne ďalších 150 zvierat priamo z ulice alebo z nelegálnych miest na množenie zvierat. "Celkovo teda tento rok prešlo našimi rukami takmer 800 zvierat," uviedla.
Agresívni občania
Kastračné akcie uskutočňuje skupina mladých dobrovoľníkov s tímom veterinárov väčšinou na podnet obce. Na ich bezpečnosť musí často dozerať obecná polícia. "V každej rómskej osade sa vyskytne nejaký problém, vždy sa nájdu neprispôsobiví obyvatelia, ktorí nechcú spolupracovať, no väčšinou všetko prebehne v poriadku," konštatovala Truchlíková.
Paradoxne najväčší problém zažili v najmenšej obci Čičarovce (okr. Michalovce), kde sa nachádza len 10 až 15 domov a asi 35 psíkov. "Tu sa nám podarilo získať len 18 psov, keďže niektorí obyvatelia boli agresívni a nerešpektovali ani políciu. Do tejto obce sa však ešte plánujeme vrátiť a akciu dokončiť," dodala.
"Najväčším problémom vyzerajú byť rómske osady, avšak koreň problému je inde, a to priamo u nerómskych obyvateľov miest a obcí, ktorí nekastrujú ani nestrážia svoje zvieratá," tvrdí Truchlíková. Polovicu zvierat v každej osade podľa nej tvoria práve šteniatka nerómskych občanov, ktoré z rôznych dôvodov skončia v osade. Zvyšná polovica sa v osade narodila, tomu sa však dá zabrániť práve kastráciami.
"Stále častejšie nás ľudia upozorňujú na vyhadzovanie alebo priamo rozdávanie psíkov z áut pred rómskymi osadami," povedala s tým, že Slovensku by pomohla kompletná registrácia majiteľov a chovateľov psov a ich zvierat. Hoci je očkovanie proti besnote povinné, v slovenských dedinách nebolo asi 70 percent psíkov nikdy očkovaných proti besnote.
Najmä z dobrovoľných príspevkov
Kastračné akcie sa financujú z dobrovoľných finančných príspevkov, no prispieva aj samotná obec. Výdaje na jednu akciu podľa Truchlíkovej predstavujú 5 000 až 8 000 eur, ďalšie náklady si však vyžaduje veterinárna starostlivosť o odobraté zvieratá, ktoré sú choré alebo potrebujú operácie. Budúci rok zatiaľ nie je podľa Truchlíkovej ešte uzavretý, no podľa predbežných plánov plánuje združenie kastračné akcie v Komárne a Michalovciach.
"Rok 2015 nás posunul opäť vpred, získali sme nové skúsenosti, no za najväčšiu výhru považujem, že sme dokázali položiť základy vlastnej karanténnej stanice s útulkom, takže budúci rok opäť posúvame latku o kus vyššie a budeme sa snažiť uživiť celý program spolu s útulkom a jeho výstavbou," povedala Truchlíková na záver.