Lotyšská vláda padla, premiérka Straujumová podala demisiu
Lotyšská premiérka Laimdota Straujumová oznámila, že po politických sporoch v rámci svojej stredopravej vládnej koalície a pre nespokojnosť s jej spôsobom vedenia tejto pobaltskej krajiny odstupuje z úradu.
Nekompromisný postoj voči Rusku
Straujumová vydala oznámenie po stretnutí s lotyšským prezidentom Raimondsom Véjonisom. Ďalšie podrobnosti premiérka neuviedla. Straujumovej dravá, stredopravá vládna koalícia zvíťazila vo všeobecných voľbách v roku 2014 vďaka nekompromisnému postoju voči akciám Ruska na Ukrajine, analyzuje agentúra Reuters. Rusko je susedom Lotyška a jeho bývalým vládcom z čias Sovietskeho zväzu.
Koalícia pozostávala zo strany Jednota, Národnej aliancie a Únie zelených a roľníkov. Mnoho členov bolo však nespokojných s premiérkiným štýlom riadenia. "Bola celkom dobrou premiérkou v tom zmysle, že dokázala zjednotiť túto veľmi rôznorodú vládnu koalíciu. Zároveň však mala dosť vážny problém s politickým riadením," uviedol politický analytik Ivars Íjabs.
"Vládna strana Jednota bola veľmi nespokojná práve s týmto nejasným a nevýrazným správaním Straujumovej v štýle štátnej úradníčky," povedal Íjabs. Prezident Véjonis vyjadril ľútosť, že "vnútorné politické roztržky" potopili Straujumovej vládu, a vyzval politické strany, aby urýchlene vytvorili nové lotyšské vedenie.
Obavy z akcií ruského etnika
"Práve v tejto chvíli nemôžeme čakať príliš dlho," uviedol prezident na tlačovej konferencii. "Túto krízu spôsobila vnútorná politická situácia, ale takisto musíme vziať do úvahy... aj vyostrenie bezpečnostnej situácie v Európe," dodal.
Lotyšsko je členom NATO i Európskej únie a podporuje ekonomické sankcie EÚ uvalené na Moskvu za anektovanie ukrajinského Krymského polostrova a za jej podporu proruských separatistov na východe Ukrajiny. Niektorí obyvatelia sa obávajú, že rusky hovoriace komunity v Lotyšsku sa môžu stať ohniskami geopolitického konfliktu, potenciálne zmanipulovanými ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby destabilizoval región. Moskva sa už dlho sťažuje na nedodržiavanie práv etnických Rusov v Pobaltí.
Vláda v Rige zaujala rázny postoj k bezpečnosti. Po prevzatí kresla premiérky v januári Straujumová zvýšila výdavky na obranu a pripojila sa k susedným pobaltským štátom Estónsko a Litva, s ktorými začala presadzovať výraznejšiu prítomnosť NATO v regióne. Jej vlaňajšie víťazstvo prinieslo miernu úľavu mnohým občanom, ktorí sa obávali, že proruská strana Centrum harmónie získa moc a v EÚ predstaví priateľskú tvár Putina.