Pred 70 rokmi bol oslobodený koncentračný tábor Buchenwald
Pred 70 rokmi oslobodili spojenecké vojská jeden z najhorších a najväčších koncentračných táborov na území Nemecka. Jedenásteho apríla 1945 vstúpili americkí vojaci do Buchenwaldu, kde koncom vojny zadržiavali 60-tisíc ľudí. Oslobodenia sa dočkala len tretina z nich.
Táborom prešlo 250-tisíc väzňov
V rokoch 1937 až 1945 táborom a jeho pobočkami prešlo 250.000 väzňov viacerých národností, vrátane občanov bývalého Československa. Asi 56.000 ľudí tu zahynulo. V rovnaký deň Američania vstúpili taktiež do pobočného tábora Mittelbau-Dora, kde väznili približne 60.000 ľudí a odhadom tretina z nich neprežila.
Buchenwald nacisti postavili niekoľko kilometrov za mestom Weimar v júli 1937. Pôvodne ho pomenovali po obľúbenom vychádzkovom vrchu pri Weimare Ettersberg, na ktorom hľadal inšpiráciu aj samotný Johann Wolfgang Goethe.
Ešte v roku 1937 názov na príkaz Heinricha Himmlera zmenili na Buchenwald (bukový les). Prvými, kto zažili peklo Buchenwaldu, boli príslušníci protinacistického odboja a náboženské spoločnosti Svedkovia Jehovovi, homosexuáli a tiež obyčajní kriminálnici. K týmto skupinám však začali pribúdať Židia a sovietski vojnoví zajatci. Popri mužskej časti fungoval aj ženský tábor. Počet väzňov vzrástol z tisícky v júni 1937 až na 80.000 osôb v marci 1945.
Vyhladenie prácou, to bolo motto vodcov tábora. Väzni pracovali v neďalekých lomoch a v ďalších desiatkach pridružených prevádzok, vrátane podzemnej továrne Mittelbau-Dora. Zomierali kvôli neľudským podmienkam a chorobám, niektorí z nich boli popravení alebo umučení. Najsmutnejšou kapitolou tábora sa stali pseudolekárske pokusy na väzňoch.
Sadistické vedenie
Prvým šéfom Buchenwaldu sa stal zlodej, opilec a sadista Karl Koch a možno ešte horšou beštiou bola jeho manželka Ilse. "Suka z Buchenwaldu", ako ju prezývali, bola známa sexuálnymi úchylkami a výrobou tienidiel na lampy z tetovanej ľudskej kože.
Kocha v roku 1942 prevelili do Lublinu, ale neskôr ho obvinili z finančných machinácií a bol popravený. Jeho nástupca Hermann Pister bol po vojne odsúdený na trest smrti, ale zomrel ešte pred jeho vykonaním. Buchenwaldský "lékar" Waldemar Hoven bol za pokusy na väzňoch odsúdený v Norimbergu na trest smrti, Kochová sa obesila vo väzení v roku 1967.
Tábor využívali aj Rusi
Oslobodenia tábora sa dočkalo viac ako 20.000 väzňov. Medzi nimi bol napríklad nositeľ Nobelovej ceny za mier, židovský spisovateľ a mysliteľ Elie Wiesel. Zariadenie sa však využívalo aj po skončení vojny, pretože medzi rokmi 1945 až 1949 tu sovietská armáda internovala nacistov a taktiež stúpencov opozície voči komunistickému režimu na východe Nemecka.
Buchenwaldom počas vojny prešli napríklad spisovatelia a publicisti Ferdinand Peroutka, Josef Čapek, Arnošt Lustig, priemyselník Jindřich Waldes alebo herec Josef Větrovec.
