Dlhová brzda už na najbližšej schôdzi parlamentu

Od hranice 50 % a neskôr 40 % dlhu by mali nastúpiť sankcie, ktoré by sa stupňovali až po hlasovanie o dôvere vláde v parlamente. Obdobné obmedzenia sa majú týkať aj samospráv. Vyplýva to z návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý dnes predložili do Národnej rady (NR) SR spoločne predstavitelia šiestich koaličných aj opozičných strán. Parlament bude o návrhu prvýkrát rokovať už na svojej najbližšej schôdzi, ktorá začína koncom novembra. Účinný by mal byť od marca 2012.

Vo chvíli, keď verejný dlh bude 10 % pod horným limitom, musí minister financií napísať parlamentu list, vysvetliť v ňom nárast dlhu a navrhnúť riešenie tohto problému. Pri dlhu na úrovni 53 % bude vláda povinná prijať balík opatrení, pričom sa členom kabinetu automaticky zmrazia platy. Ešte tvrdšie sankcie začínajú pri hranici 55 % HDP. V takejto situácii sa musia už v aktuálnom rozpočte viazať 3 % výdavkov a v rozpočte na ďalší rok sa výdavky nemôžu vôbec navýšiť. Na úrovni 57 % je zákonom stanovená povinnosť vlády automaticky pripraviť vyrovnaný rozpočet. Po tom, ako nezaberú predchádzajúce sankcie a vláda predsa len dosiahne dlhový strop, musí kabinet požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.

Prvotné nastavenie limitu dlhu by malo platiť do roku 2017. Následne by mal postupne klesať každý rok o jeden percentuálny bod a nakoniec sa stabilizuje táto hranica na úrovni 50 % HDP. Udeľovanie sankcií za zvyšovanie dlhu má mať aj tri výnimky, a to v čase silnej recesie, pri záchrane bánk a odstraňovaní následkov katastrof.

Na hospodárenie štátu má po novom dohliadať trojčlenná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kvôli nezávislosti financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska (NBS). Prvýkrát majú byť zvolení všetci jej členovia v parlamente ústavnou väčšinou, neskôr by bol takto volený len jej predseda. Funkčné obdobie by bolo sedemročné a iba jedno, bez možnosti znova kandidovať.

Fiškálna rada by každoročne pripravovala správu o dlhodobej udržateľnosti, priebežne monitorovala hospodárenie štátu a hodnotila by plnenie rozpočtových pravidiel. Takisto by mohla zverejňovať stanoviská k jednotlivým legislatívnym návrhom, a to sama aj na návrh niektorého z poslaneckých klubov.

Zo zákona tiež vyplýva, že štát nebude finančne zabezpečovať platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku (VÚC). Ak celkový dlh samospráv dosiahne 60 % ich bežných príjmov, budú povinné zaplatiť pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a hranicou 60 % skutočných bežných príjmov.

K zapracovaniu pravidiel pre samosprávy došlo podľa Ondreja Mateja z SDKÚ-DS po približne mesiac trvajúcich rokovaniach s predstaviteľmi miest, obcí a VÚC. "Došlo tu ku kompromisu, pri sankciách týkajúcich sa samospráv sa vylúčilo zo zákona referendum ako najprísnejšia sankcia. Stále sú tam však pokuty," priblížil.

Na druhej strane budú mať samosprávy priamo v ústavnom zákone garantované finančné prostriedky na kompetencie, ktoré na ne v budúcnosti prenesie štát. "Nám veľmi záležalo na tom, aby samosprávy súhlasili s tým, aby sa v ústavnom zákone objavili ustanovenia, ktoré budú vplývať na ich hospodárenie," zdôraznil podpredseda opozičného Smeru-SD Peter Kažimír.

V tejto súvislosti pripomenul, že rokovanie o dlhovej brzde bolo nepriamo spojené aj s diskusiou o daňovom mixe a dobrým výsledkom podľa neho je, že ministerstvo financií od tohto svojho pôvodného návrhu na zmenu financovania samospráv ustúpilo.