Dokument popisuje, čo čaká Slovensko v rozpálenej budúcnosti

Dokument popisuje, čo čaká Slovensko v rozpálenej budúcnosti

5.10.2017 13:03 | zdroj: TA3 SITA | zdroj foto: SITA/Monika Zaťková

Výrazné otepľovanie planéty neobišlo ani Slovensko a v budúcnosti tu bude ešte horúcejšie, čo so sebou prinesie mnohé negatívne javy. Zmena sa už dnes prejavuje napríklad väčšou premenlivosťou počasia. Problémy, ktoré nás čakajú, sa snaží súhrnne popísať dokument Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

Dokument popisuje, čo čaká Slovensko v rozpálenej budúcnosti
  • Zdieľať

Výrazné otepľovanie planéty neobišlo ani Slovensko a v budúcnosti tu bude ešte horúcejšie, čo so sebou prinesie mnohé negatívne javy. Zmena sa už dnes prejavuje napríklad väčšou premenlivosťou počasia. Problémy, ktoré nás čakajú, sa snaží súhrnne popísať dokument Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

Počasie sa stalo extrémnym

Za obdobie rokov 1881 až 2017 sa teplota na Slovensku zvýšila v priemere o 1,73 °C, úhrny zrážok klesli v priemere asi o pol percenta, na juhu krajiny miestami až o vyše 10 percent, klesla aj vlhkosť vzduchu a snehová pokrývka. Ministerstvo životného prostredia to konštatuje v rozpracovanej aktualizácii dokumentu Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, o ktorej by mala na jar budúceho roka rokovať vláda.

Podľa dokumentu je jedným z prejavov zmeny klímy aj väčšia premenlivosť počasia. „Príkladom sú v krátkom časovom intervale striedajúce sa extrémne vlhké a suché roky,“ píše MŽP v dokumente, pričom spomína extrémne suché roky 2003, 2007 a 2011 a extrémne vlhké roky 2010 a 2016. Ďalším prejavom sú extrémne denné úhrny zrážok s následnými lokálnymi povodňami ako aj oveľa častejšie lokálne alebo celoplošné sucho. „Ukazuje sa, že počasie sa v posledných dekádach stalo viac extrémnym,“ konštatuje dokument.

V súvislosti s ďalším vývojom klímy na Slovensku do polovice 21. storočia MŽP odhaduje, že priemerná teplota vzduchu by sa mala postupne zvyšovať o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi rokov 1951 až 1980. Denné minimá teploty by pritom mali rásť rýchlejšie než denné maximá teploty vzduchu.

„Scenáre nepredpokladajú výraznejšie zmeny v ročnom chode teploty vzduchu, v jesenných mesiacoch by ale mal byť rast teploty menší ako v zvyšnej časti roka,“ konštatuje sa v návrhu stratégie. Ročné úhrny zrážok by sa nemali podstatne meniť, pokračovať však bude ich premenlivosť.

Silnejšie búrky i vietor

V lete sa všeobecne očakáva slabý pokles úhrnov zrážok predovšetkým na juhu Slovenska a v zvyšnej časti roka slabý až mierny rast úhrnov zrážok na severe Slovenska. V dôsledku teplejšieho počasia bude v zime až do výšky 900 m n. m. snehová pokrývka nepravidelná. V lete predpokladá dokument silnejšie búrky ako aj častejší výskyt silného vetra, víchric a tornád. Očakáva sa tiež pokles vlhkosti pôdy na juhu Slovenska, čo bude mať negatívny dopad na poľnohospodárstvo.

Viac
k Téme

Poľnohospodárstvo a lesníctvo sú úzko prepojené s vodným hospodárstvom, keďže sú priamo závislé od dostupnosti vody a zároveň ovplyvňujú vodný režim v krajine. V blízkej budúcnosti jedným z najhmatateľnejších dôsledkov zmeny klímy bude práve dostupnosť alebo nedostupnosť vody, ktorá sa môže odzrkadliť v častejšom výskyte povodní alebo sucha.

Viac
k Téme

Vyžaduje sa aktívna účasť

Medzi adaptačné opatrenia by malo patriť rešpektovanie záplavových území a vhodná ochrana vodných zdrojov. Zmena klímy má dopad aj na mnohé priemyselné činnosti. V súčasnosti v sektore priemyslu a energetiky prevláda konzervatívny prístup a adaptačné opatrenia sa týkajú najmä zabezpečenia fungovania kritickej infraštruktúry.

V budúcnosti bude preto nevyhnutné rozšíriť spektrum adaptačných opatrení. „Adaptáciu nie je možné riešiť bez aktívnej účasti všetkých relevantných ministerstiev, samospráv, odborných, vedeckých, univerzitných a mimovládnych inštitúcií pôsobiacich v tejto oblasti,“ zdôrazňuje MŽP.