Slovensko by malo splniť záväzok voči NATO v roku 2024

TA3 SITA
21.9.2017 14:29

Minister obrany Peter Gajdoš predstavil tri strategické dokumenty z dielne jeho rezortu. Obrannú stratégiu, ktorá nadväzuje na Bezpečnostnú stratégiu z dielne ministerstva zahraničných vecí, Vojenskú stratégiu a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl s výhľadom do roku 2030.

Slovensko by malo splniť záväzok voči NATO v roku 2024
SITA/Martin Medňanský

Sú v pripomienkovom konaní

"Uvedené dokumenty sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zároveň sme ich predložili a prediskutovali sme ich s 35 mimovládnymi organizáciami vrátane expertov, odborníkov a analytikov na obranu a bezpečnosť," povedal Gajdoš.

Podobne ako Bezpečnostnú, tak aj Obrannú stratégiu aktualizujú po 12 rokoch. "Čo sa týka Obrannej stratégie, sú tam zásady budovania systému obrany SR, kde je položený jednoznačný dôraz na zabezpečenie vlastnej obrany, ale zároveň na splnenie záväzkov SR voči NATO a EÚ z hľadiska zaistenia kolektívnej obrany," informoval Gajdoš.

Vojenská stratégia hovorí o zásadách a princípoch budovania a rozvoja Ozbrojených síl a zároveň hovorí o plnení úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a rozvoja spôsobilosti na zabezpečenie obrany SR a bezpečnosti občanov. Ako Gajdoš pokračoval, Dlhodobý plán rozvoja Ozbrojených síl je v podstate historickým dokumentom, keďže ho vypracovali za 25 rokov po prvýkrát.

V roku 2024 s dvoma percentami HDP

Dlhodobý plán stanovuje priority rozvoja v oblasti personálu, výzbroje, infraštruktúry a výcviku. Jeho základom je zoznam hlavných projektov modernizácie výzbroje, techniky a komunikačných a informačných systémov a infraštruktúry s harmonogramom realizácie. Definuje tiež spôsob realizácie projektov, kde je predpoklad zapojenia slovenského obranného priemyslu, európskych riešení, a to najmä v rámci iniciatívy stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ, ako aj cestu bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce.

Tento dokument hovorí o obranných investíciách na roky 2018 až 2030 vo výške 29,9 miliardy eur. "Takými hlavnými princípmi, na základe ktorých sme ho pripravili, sú Hodnota za peniaze, aby občania vedeli, akým spôsobom efektívne a účelovo boli peniaze investované, ale zároveň, aby sme do plánu modernizácie zapojili aj náš domáci obranný priemysel, čo pomôže zvýšiť zamestnanosť, ekonomiku aj HDP," dodal šéf ministerstva obrany.

Podľa tohto dokumentu by investícia do spôsobilosti pozemných síl mala tvoriť 3,08 miliardy a investícia do spôsobilostí vzdušných síl 2,627 miliardy. Dokument počíta s tým, že Slovensko v roku 2020 investuje do svojej obrany 1,6 percenta HDP a v roku 2024 splní aliančný záväzok a investuje dve percentá HDP.

Priznáva nedostatok zdrojov

V Obrannej stratégii sa píše, že Slovensko zvýši pripravenosť ozbrojených síl, ktoré tvoria hlavné obranné kapacity Slovenskej republiky. Slovensko sa v Obrannej stratégii chce zaviazať k "modernizácii, výmene a zavedeniu novej výzbroje a techniky, najmä modernej a technologicky vyspelej, vrátane ťažkej výzbroje a techniky a tvorby zásob materiálu v súlade so štandardami NATO na vedenie bojovej činnosti proti moderne vyzbrojenému protivníkovi". Za prioritu je označená modernizácia alebo výmena hlavných druhov výzbroje a techniky a komunikačných a informačných systémov.

V materiáli sa priznáva dlhodobé zdrojové poddimenzovanie tvorby a rozvoja kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a prípravy a udržiavania podpory obrany štátu. "Dlhodobý nedostatok zdrojov viedol k postupnému znižovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky," zdôrazňuje sa.

Časť predloženého materiálu sa venuje obrannému priemyslu. Jeho schválením sa Slovensko chce zaviazať k zvýšeniu výdavkov na podporu obranného výskumu a vývoja nových obranných technológií potrebných na rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl. V Obrannej stratégii sa ďalej uvádza, že hrozba ozbrojeného útoku proti Slovenskej republike je nízka, nemožno ho však úplne vylúčiť.

Rokujú aj s inými výrobcami

Ako sa pre médiá vyjadril náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Milan Maxim, spracovaním týchto dokumentov budú mať "legálny rámec na formuláciu svojich požiadaviek na smerovanie svojho rozvoja a zdôvodňovanie svojich potrieb". Maxim verí, že dokumenty budú v krátkom čase schválené a prijaté. Po tom, čo budú dokumenty prijaté, Gajdoš začne postupne predkladať projekty. Predpokladá, že ministerstvo financií zdroje na financovanie nájde, keďže za obranu štátu zodpovedá Vláda SR a je potrebné splniť záväzky Slovenska zo summitov NATO.

Minister Gajdoš sa opätovne vyjadril aj k stíhačkám. Potvrdil, že okrem Švédov a Američanov rokujú aj s inými výrobcami. Takisto priznal, že si od Rusov dali vypracovať ponuku na migy, ale trvá na tom, že "nákup stíhacích lietadiel produkcie MiG je vylúčený". Naše riešenie bude jednoznačne proeurópske a proatlantické, dodal. Nedá sa však vylúčiť, že Slovensko kúpi dvojmotorové stíhačky, keďže všetko závisí od ponuky a operačných spôsobilostí. To, či Slovensko bude musieť predĺžiť abonentku s Moskvou, záleží podľa Gajdoša od vyjednávania a toho, aké budú ponuky.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok