Slovensko sa ujalo predsedníctva v Rade Európskej únie

Slovenská republika sa ujíma rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré na druhý polrok 2016 preberá od Holandska.

Náročné časy

Pri tejto príležitosti pricestovali na Slovensko členovia Európskej komisie na čele s jej predsedom Jeanom-Claudom Junckerom, ktorí v Bratislave budú rokovať s členmi slovenskej vlády. Takéto zasadnutie EK tradične sprevádza úvod každého predsedníctva.

Historicky prvé slovenské predsedníctvo prichádza v čase, keď EÚ stojí pred bezprecedentnými výzvami v podobe rozhodnutia britských občanov o vystúpení Spojeného kráľovstva z únie, migračnej krízy vyvíjajúcej tlak na jednotu schengenského priestoru, či bezpečnostných otázok po teroristických útokoch v Paríži a Bruseli.

Lajčák: Sme pripravení

Program slovenského predsedníctva, ktorý vláda schválila vo štvrtok, obsahuje štyri priority: hospodársky silnú Európu, moderný jednotný trh EÚ, migráciu a globálne angažovanú Európu. "Na predsedníctvo sme pripravení organizačne, technicky. Verím, že o tom všetkých presvedčíme," vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Rada EÚ patrí medzi hlavné inštitúcie Európskej únie. Jej úlohou je formovanie európskej legislatívy spolu s Európskym parlamentom, ako aj koordinácia medzi členmi EÚ v jednotlivých rezortoch, napríklad pri spoločnej zahraničnej či bezpečnostnej politike.

V rade sú zastúpené členské štáty, ktoré sa na jej čele striedajú každých šesť mesiacov. Predsedajúca krajina vedie zasadnutia na všetkých úrovniach rady a má za úlohu okrem iného hľadať kompromisy v dôležitých otázkach i navonok zastupovať členské štáty voči ďalším inštitúciám únie ako EK a EP.

V bratislavskej Redute sa začína bilaterálne rokovanie Roberta Fica a Jeana-Clauda Junckera

Pozrite si slávnostné fotenie v bratislavskej Redute

Fico sa s Junckerom rozprával otvorene

Migrácia, budúcnosť Európskej únie, bratislavský summit, Brexit, ale aj program slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie boli hlavnými témami bilaterálneho stretnutia predsedu vlády Roberta Fica a predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Obaja sa zhodli, že ich stretnutie bolo mimoriadne otvorené, ale zároveň vecné a obsahovo bohaté.

„Ak teda pripúšťame, že migrácia a brexit budú významne ovplyvňovať slovenské predsedníctvo, dovoľte mi, aby som zdôraznil, že Vláda SR chce byť čestným sprostredkovateľom,“ vyhlásil Fico s tým, že za našu úlohu ako predsedníckej krajiny považuje čo najrýchlejšie implementovať veci, na ktorých sa všetci zhodli a vytvoriť dostatočný priestor na diskusiu pri témach, na ktoré sú rôzne názory.

„Možnože aj na nižších úrovniach ako Európskej rady,“ dodal premiér. Za veci, na ktorých je zhoda, označil napríklad iniciatívu „Back to Schengen“ či uvedenie do života Pohraničnej a pobrežnej stráže. „Pri témach, ktoré nás rozdeľujú, chceme vytvoriť priestor na diskusiu, nechceme prehlbovať rozdiely v EÚ. Chceme vytvoriť taký priestor na výmenu názorov, aký bude potrebný,“ zopakoval Fico. Pokiaľ ide konkrétne o migráciu, premiér chce, aby členské štáty mohli prichádzať s vlastnými iniciatívami a ako príklad uviedol spoluprácu s Rakúskom v tábore v Gabčíkove. Myslí si, že pružnosť štátov by sa mohla prejaviť aj vo vzťahu k Frontexu.

Na pretrase aj utečenci

Pokiaľ ide o bratislavský neformálny summit, premiér zdôraznil, že myšlienka neformálne sa porozprávať o politikách únie vznikla ešte pred brexitom. Zároveň uviedol, že táto schôdzka 27 lídrov EÚ bude „jedným z vrcholov slovenského predsedníctva“.

Podotkol, že na summit sa chceme pripravovať aj v spolupráci s európskymi inštitúciami. „Nemôžeme si dovoliť improvizovanú diskusiu bez toho, aby sme dokázali formulovať síce neformálne, ale konkrétne závery,“ dodal Fico s tým, že má pocit, že akoby sa od summitu očakávali dva extrémy. Jeden je, že si lídri povedia, že všetko funguje v poriadku a ide sa ďalej.

Druhým extrémom podľa šéfa slovenskej exekutívy je, ak niekto očakáva reformy takéto rozsahu, že by prišlo k otvoreniu zmlúv. „Nemáme žiadny záujem na takýchto radikálnych krokoch, ale nemyslíme si, že by bolo správne skonštatovať, že všetko je v poriadku,“ dodal Fico.

Jean-Claude Juncker potvrdil, že s Ficom mal otvorenú a úprimnú diskusiu. O programe nášho predsedníctva povedal, že je „v plnom súlade s tým, či si stanovila Európska komisia vo svojom pracovnom programe“. Povzbudil a ocenil záujem Slovenska pracovať na zlepšení menovej, bankovej a energetickej únie ako aj na zlepšení fungovania jednotného trhu.

"Utečenecká kríza je o niečo zložitejšia téma v tejto krajine, ale obaja sa snažíme zúžiť rozdiely, ktoré panujú. Vkladáme to najväčšie úsilie do zblíženia,“ povedal Juncker s tým, že Slovensko aj Komisia sa napríklad zhodujú na rýchlej implementácii pohraničnej stráže.

Máte dôvod na hrdosť, tvrdí Juncker

Šéf Komisie si myslí, že predsedníctvo je dôvodom na hrdosť a verí, že bude obrovským úspechom, keďže vie, koľko sme sa na to pripravovali. „Zdá sa mi, že na takú malú krajinu ako je Slovensko sú to mimoriadne závažné témy. Urobili sme všetko preto, aby sme boli pripravení a prebehlo to úspešne,“ vyjadril nádej Fico.

Zároveň sa poďakoval Junckerovi za vynikajúcu spoluprácu. „Vnímam ho ako priateľa Slovenskej republiky,“ dodal Fico.

Predseda komisie Jean-Claude Juncker pricestoval s komisármi na Slovensko už vo štvrtok. Prijal ich prezident Andrej Kiska. Na adresu hlavy štátu sa Juncker vyjadril, že je to Európan nielen hlavou, ale aj srdcom. Neskôr Junckera čakal príhovor na Bratislavskom hrade s premiérom Robertom Ficom.