Američania odtajnili ciele jadrového bombardovania. Na Slovensku ich bolo päť
Bratislava, ale aj iné slovenské mestá boli počas studenej vojny v ohrození. Podľa odtajnených dokumentov malo byť v prípade konfliktu so Sovietmi cieľom nielen letisko v hlavnom meste, ale aj ďalšie štyri miesta.
Aj československé mestá
Americký Národný bezpečnostný archív odtajnil zatiaľ najpodrobnejší zoznam miest v bývalom Sovietskom zväze, vo východnej Európe a v Číne, ktoré sa v prípade jadrového konfliktu mali stať koncom 50. rokov minulého storočia terčom atómového bombardovania. Na zozname sú aj mestá a vojenské objekty v bývalom Československu.
Z odtajnených údajov vyplýva, že americkí armádni plánovači sa v roku 1956 zamerali na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov vrátane výslovného zamerania sa na civilné obyvateľstvo kľúčových miest.
Zaradené sú medzi nimi Moskva, Leningrad (dnes Petrohrad), Peking, vtedajší východný Berlín a Varšava. Komentár Národného bezpečnostného archívu v tejto súvislosti poznamenáva, že zámerné a priame útoky na civilistov sú v rozpore s už vtedy platnými normami medzinárodného práva.
Kľúčové ciele
Bomby na Bratislavu aj Košice
Odtajnené údaje, sprístupnené verejnosti v súlade s archívnymi zákonmi USA, majú 800 stránok. Medzi miestami určenými k "systematickej deštrukcii" jadrovým úderom bolo zaradených 1200 miest vo vtedajšom sovietskom bloku od východného Nemecka až po Čínu.
Každé z nich má poradové číslo podľa významu, jednotkou je označena Moskva so 179 cieľmi jadrového útoku, dvojkou Leningrad so 145 cieľmi vrátane cieľov civilných. Vo vtedajšom Československu bola hlavným terčom Praha s poradovým číslom 61 a s 69 cieľmi určenými k zničeniu. Ďalšie ciele boli v okolí hlavného mesta v Beroune, Kladne, Kralupoch nad Vltavou, Kráľovom Dvore, Neratoviciach, Psároch, Radotíne, Roztokách, Slaném a Štechoviciach.
Pre ciele vo východnej Európe mali byť použité bomby, ktoré by mali v porovnaní s bombami pre ZSSR nižšiu ničivú silu, najmä z "politických a psychologických dôvodov", uvádza americký archív. Výnimkou mali byť objekty používané armádnym letectvom Varšavskej zmluvy. Prioritou pritom boli ciele vo vtedajšom východnom Nemecku.
Veľký dôraz kládli americkí plánovači na likvidáciu vojenských letísk, pretože v ére pred nasadením strategických balistických rakiet boli diaľkové lietadlá hlavným nosičom jadrovej munície. Na Slovensku to boli letiská v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Sliači a Trenčíne.
Zoznam odtajnených lokácií
Hlavný úder do Bieloruska
Hlavný úder jadrových zbraní mal byť vedený proti sovietskym letiskám Bychov a Orša v Bielorusku, kde boli
v tej dobe dislokované strategické bombardéry Tu16, ktoré ohrozovali sily USA a ich spojencov v západnej Európe.
Útoky amerického letectva mali byť zasadené s použitím jadrových bômb o sile 1,7 až 9 megaton. Americké velenie vtedy požadovalo aj nálože o sile 60 megaton, ktoré chcelo použiť s cieľom zastrašenia a v prípade náhleho sovietskeho útoku.
Nálož so silou jednej megatony má 70-krát väčšiu ničivú silu v porovnaní s bombou zhodenou v roku 1945 na japonskú Hirošimu.
