Súdny deň antilop. Vedci už tušia, prečo ich náhle uhynulo 200-tisíc

TA3
15.11.2015 19:57

Keď v priebehu krátkeho obdobia za záhadných okolností zahynulo 70 percent svetovej populácie antilop sajga, ázijská step bola pokrytá ich telami. Odborníci si lámu hlavu nad tým, čo tento „antilopí súdny deň“ spôsobilo.

Súdny deň antilop. Vedci už tušia, prečo ich náhle uhynulo 200-tisíc
SITA/AP

Pláne pokryté zhochlinami

Vedci sa snažia vysvetliť, čo stojí za masívnym a bleskovým úhynom antilopy sajga. Stepi strednej Ázie sa odrazu za niekoľko dní zmenili na bitevné pole. Na zemi ležali mŕtve, ale nezranené zvieratá. Podľa odhadov uhynulo vyše 200-tisíc dospelých sajg. Presný počet ale nikto nevie, pretože aj po mesiacoch sa dajú nájsť nové a nové zdochliny.

Sajga stepná je druh antilopy, ktorý zaujme hneď na prvý pohľad. So svojim zvláštne tvarovaným nosom vyzerá trochu podivne. Akoby napuchnutý nos používa na prefiltrovanie prachu a zohrievanie studeného vzduchu, čuch má vďaka tomuto vylepšeniu výrazne lepší.

Sajgy patria k najohrozenejším druhom na planéte. Ešte pred rokom sa ich populácia odhadovala na 250 až 320-tisíc. Väčšina z nich žije na kazašských stepiach, ale potulujú sa aj v Mongolsku a v kalmickej oblasti Ruska.

85-tisíc za jeden deň

Mŕtve zvieratá sa náhle začali objavovať na stepi v máji a na tele nemali žiadne známky násilia. Zvláštnosťou bolo, že zvieratá hynuli po tisíckach za pár dní. Podľa záznamov len za jeden deň zdochlo 85-tisíc antilop a zakrátko nasledoval ďalší úhyn, našlo sa 60-tisíc uhynutých sajg. Odhady naznačujú, že za pár dní prišiel svet o takmer 70 percent celosvetovej populácie sajgy stepnej, celkovo 211-tisíc kusov zvierat. Na stepiach zostalo také veľké množstvo zdochlín, že zvieratá ľudia radšej nenechali napospas prírode, ale museli ich zakopávať.

Kazašskí aktivisti tvrdili, že za rýchlym progresom môže byť palivo ruských rakiet, špekulovalo sa o otrave pôdy aj vody, niektoré hypotézy zahŕňali aj záhadný vírus.

sajgy_0a000002-e816-3236.jpg

Počasie a choroba?

Alarmujúci stav na kazašskej stepi sa snažili vedci z Ruska, Kazachstanu, Uzbekistanu, Mongolska a Číny rozlúsknuť so zástupcami OSN na spoločnom zasadnutí. Napokon sa zhodli, že k úhynu viedlo niekoľko faktorov. V pôde a vode sa nenašli toxické látky. Hlavným vinníkom bolo počasie a  k smrteľnému výsledku prispela aj choroba.

Závery vlastne kopírujú predbežné domnienky. Vedci tvrdia, že v máji došlo k výkyvu počasia práve v čase, keď zvieratá zhodili zimnú srsť. Teplota klesla z 30 stupňov na mínus 5 stupňov v priebehu 24 hodín. Neočakávaný chlad spôsobil zveri výrazný stres, ktorý ich oslabil a potom už baktérie rodu Pasteurella poľahky prekonali ich imunitný systém.

"V biologickom systéme to nie je v skutočnosti normálne. Je to bizarné, extrémne vzácne a nedáva to zmysel," vyjadril sa Richard Kock z Londýnskej univerzity o masovom úhyne pre denník Guardian.

Podľa Kocka Pasteurella bežne žije v hltane antilop, vonkajšia príčina však mohla spôsobiť, že sa začal správať nepriateľsky voči zvieracím orgánom.

Zostávajú však stále nezodpovedané otázky. Niektoré stáda zasiahla až 100-percentná úmrtnosť za jediný deň. V Strednej Ázii býva počasie kruté, ale zvieratá, ktoré tam žijú, sú naňho pripravené. Takéto výkyvy počasia sa už v minulosti diali a napriek tomu sajga prežila.

sajga2_0a000002-e816-a3d4.jpg

Bývali ich milióny

Po ázijských stepiach sa pred desaťročiami túlali milióny týchto antilop. Ich populáciu po rozpade Sovietskeho zväzu výrazne znížili pytliaci. Obyvatelia bývalých sovietskych republík ich pre chudobu začali masovo loviť.

Mäsom si pomohli pri varení, kože sa dá dobre predať, ale najväčším lákadlom sú rohy. Pašeráci ich dokážu výhodne predať do Číny, kde ju využívajú ako cenná prísada tradičných liekov.

Sajgy potrebujú pomoc, aby prežili. Odborníci sa zhodli, že musia zvýšiť úsilie proti pytliakom a zlepšiť monitorovanie antilopej populácie. Aby sajga prežila, potrebuje hlavne vhodné životné podmienky. Rozširovaním baní, železníc a ciest sa ukrajuje z ich prirodzeného priestoru. Diskutuje sa aj o zmene pohraničného plota medzi Uzbekistanom a Kazachstanom, pretože narúša migračnú trasu zvierat.

Spoliehať sa na chov v zajatí je neisté. V zajatí sú sajgy príliš chúlostivé, trpia chorobami tráviacej a dýchacej sústavy.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok