Levy v Malých Karpatoch, slony na Spiši? Ako by vyzeral svet bez ľudí

Zamerali sa na veľké cicavce

Dánski vedci sa snažili zistiť, ako by sa darilo zvieratám v prípade, ak by Zem nebola konfrontovaná s deštruktívnym vplyvom človeka. Zamerali sa najmä na veľké, vyše 45-kilogramové cicavce.

Súčasný mapa diverzity veľkých cicavcov ukazuje Afriku ako najideálnejšie miesto. Tanzánsky park Serengeti je miesto, kde vedľa seba žije veľa druhov. Po obrovských savanách sa preháňajú zebry, gazely, pakone, byvolce, zebry, žirafy a aj predátori ako sú hyeny, levy, gepardy či leopardy.

Takto vyzerá súčasný mapa diverzity veľkých cicavcov. Najžiarivejšie farby, a teda najväčšia rozmanitosť, sú v oblasti Afriky. (Soren Faurby)

Vedci vymazali človeka

Prečo je najväčšia rozmanitosť veľkých cicavcov v Afrike a nie na iných miestach? Podľa vedcov z Aarhuskej univerzity nejde o následok klimatických, či iných enviromentálnych prekážok.

"Väčšina safari sa v súčasnosti nachádza v Afrike, ale pri zachovaní prirodzených podmienok niet pochybností o tom, že by podobná rozmanitosť existovala aj na iných miestach, napríklad v častiach Nového sveta ako je Texas a v oblastiach okolo severnej Argentíny a južnej Brazílie. Dôvodom, prečo je tak veľa safari v Afrike, nie je fakt, že ide o kontinent abnormálne bohatý na rôzne druhy cicavcov. Je však jediným miestom, kde ľudská aktivita doteraz nezničila väčšinu veľkých zvierat," povedal vedúci štúdie Soren Faurby.

Ide o prvý odhad, ako by vyzerala mapa cicavcov vo svete bez človeka. Jasných miest je oveľa viacej ako na predchádzajúcej mape. (Soren Faurby)

Nová mapa, ktorá vymazala vplyv človeka, ukazuje rozmanitú faunu aj v Severnej a Južnej Amerike, či v Európe. Tie sú v súčasnosti na väčšie cicavce pomerne chudobné.

Slony aj v Európe

Na severe Európy momentálne žijú vlci, medvede či losy. Vo svete bez ľudí by tam mali domov aj exotické zvieratá ako je slon a nosorožec. "Severná Európa nie je jediným miestom, ktoré má zníženú rozmanitosť cicavcov - je to celosvetový fenomén. Na väčšine miest je veľmi veľký deficit rozmanitosti v porovnaní s tým, čo tam prirodzene bolo," povedal profesor Jens-Christian Svenning, jeden z dánskych výskumníkov.

Horské oblasti sa na našom kontinente stali posledným útočiskom a úkrytom prenasledovanej zveri. Klasickým príkladom je medveď hnedý, ktorého človek vytlačil do hôr z preľudnených nížin. Zvieratá vytláčajú ľudské obydlia, ľudské zásahy v prírode a priamo aj lovenie.

Zo slabého človeka superpredátor

Človek sa už od počiatkov správal ako predátor, čo malo nepriaznivý vplyv na populáciu zvierat.  Dánski vedci v predchádzajúcej analýze ukázali, že masové vyhynutie veľkých cicavcov v dobe ľadovej je čiastočne vysvetliteľné expanziou človeka po celom svete.

Drastické správanie človeka voči okolitým živočíchom dokazuje aj štúdia kanadského vedeckého tímu pod vedením Thomasa Reimchena. Ten zbieral dáta z rôznych štúdií, ktoré riešili predátorov, vrátane človeka a charakterizovali ich korisť. Napokon spolu s kolegami nazhromaždil dáta o 399 druhoch.

V niektorých prípadoch sa ukázalo, že človek zabíja rovnako ako ostatné dravce, počet bol vyrovnaný napríklad pri lovení bylinožravcov. Ak je korisťou dospelý mäsožravec, množstvo koristi je však približne 9-krát väčšie ako pri ostatných šelmách, ktoré sa väčšinou zabíjajú vo vzájomných súbojoch. Ešte dramatickejšia situácia je pri love rýb v moriach.

Plníme veľké mrazničky

Ľudia zabíjajú dospelé zvieratá z rôznych dôvodov - napríklad staršie jedince poskytujú viacej mäsa. Pri poľovaní sa väčšinou zameriavajú na dospelých jedincov, pretože sa verí, že takto zostane viac zdrojov na výživu pre mladú generáciu. Táto mladá generácia zvierat sa, samozrejme, v dospelosti stane novou potenciálnou lovnou zverou.

Z človeka sa stal superpredátorom aj novými technológiami. Dokonalejšie zbrane znamenajú väčšiu bezpečnosť pre človeka, silné lode znamenajú, že rybári môžu vyrážať aj na nebezpečné moria, potravinársky priemysel má obrovské mrazničky, ktoré sa musia neustále napĺňať. A navyše, nie všetko vybíjanie zveri má súvislosť s potravou - príkladom je pytliactvo vzácnych zvierat v Afrike.