Únia chce spoluprácu s východnými susedmi, veľké sľuby ale nedáva
Summit Východného partnerstva deklaroval záujem o spoluprácu s postsovietskymi krajinami. Kyjev potešila záverečná deklarácia, ktorá podporuje jej územnú celistvosť. Prezident Kiska podporil rozširovanie Únie.
Spolupráca bez veľkých sľubov
Summit Východného partnerstva v Rige potvrdil záujem Európskej únie o ďalšiu spoluprácu so šiestimi postsovietskymi štátmi, ale bez veľkých sľubov. Nepriniesol ani posun k bezvízovému styku, ktorý chce Ukrajina aj Gruzínsko, Kyjev však potešila záverečná deklarácia podporujúca ukrajinskú územnú celistvosť, ohrozenú Ruskom. Vrcholnú schôdzku využil britský premiér David Cameron, aby na jej okraji začal diskusiu o reforme vzťahov svojej krajiny s EÚ.
Obecné vyznenie výsledkov zhrnul konštatovaním na záverečnej tlačovej konferencii predseda Európskej rady Donald Tusk. "Náš kurz sa nemení. Ale nikto nesľúbil, že Východné partnerstvo bude automatickou cestou k členstvu v Európskej únii," povedal.
Rozdielny prístup
Únia tak rok a pol po summite vo Vilniuse, kde boli podpísané niektoré z asociačných dohôd a prakticky začalo ochladzovanie vo vzťahoch s Ruskom pre Ukrajinu, kladie teraz dôraz na diferencovaný prístup ku každej zo šiestich krajín. Okrem Ukrajiny a Gruzínska k nim patrí aj Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko a Moldavsko.
Záverečná deklarácia summitu uznáva "európske ašpirácie a európsku voľbu" trojice krajín partnerstva, ktoré majú s dvadsaťosmičkou podpísané asociačné dohody - Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska. Zdôrazňuje rovnako podporu územnej celistvosti, nezávislosti a suverenity všetkých krajín z programu. To na radosť Kyjeva súvisí i s vyjadrenou podporou všetkým krokom smerujúcim k vyriešeniu ukrajinskej krízy.
Diskusie podľa potreby
Deklarácia potvrdzuje aj zložitosť vzťahov s krajinami Východného partnerstva. Konštatuje napríklad, že rozsah a hĺbku spolupráce s EÚ si každý zo šiestich "samostatných a suverénnych partnerov" určuje sám podľa svojich záujmov a potrieb. Návrh záverečného dokumentu údajne vyvolal nezhody, ktoré podľa diplomatov musel prezident EÚ Tusk riešiť telefonicky s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom.
Únijní a ukrajinskí predstavitelia v Rige podpísali memorandum, ktoré určuje podmienky pôžičiek v rámci tretieho programu európskej makrofinančnej pomoci Kyjevu. Ukrajina môže touto cestou získať 1,8 miliardy eur.
Britský premiér Cameron neváhal využiť vrcholnú schôdzku na nastolenie otázky reformy vzťahov Británie s Úniou, ako sľúbil vo svojej predvolebnej kampani. Dvojstranné rokovania začal s Tuskom a s predstaviteľmi Poľska, Švédska, Maďarska a Lotyšska. Je údajne presvedčený, že všetky problémy sa podarí vyriešiť. Rozhovory o reforme chce dokončiť tak, aby britskí občania mohli o zotrvaní v EÚ hlasovať podľa plánu do konca roku 2017.
Kiska podporuje rozširovanie Únie
Na summite Východného partnerstva, ktorý sa skončil v lotyšskej Rige, prezident Andrej Kiska deklaroval pozíciu Slovenska k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie. "Vyjadril som presvedčenie, že krajiny, ktoré majú záujem vstúpiť do Európskej únie, ako sú Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, by mali mať takú istú šancu, ako ju malo Slovensko pred niekoľkými rokmi," uviedol po skončení summitu.
Vízia európskej perspektívy je podľa neho dôležitá z hľadiska presadzovania reforiem v daných štátoch. Ako poznamenal, tie totiž so sebou prinášajú množstvo problémov pre ľudí, a bez vízie členstva sa realizujú veľmi ťažko. "Pre tie krajiny, ktoré tento záujem majú, je dôležité ukázať, že Slovensko plne podporuje rozširovanie Európskej únie," podčiarkol.
Únia chce spoluprácu s východnými susedmi, veľké sľuby ale nedáva
