Kuba má vakcínu proti rakovine, jej rozšíreniu bránilo embargo
Päťdesiatpäťročné americké embargo na Ostrov slobody bránilo mnohým veciam, paradoxne aj rozvoju medicíny v Spojených štátoch. Situácia sa ale mení, reštart vzťahov oboch krajín pomôže rozšíriť mimoriadne sľubnú kubánsku látku.
Ostrov po konci embarga
Americký prezident Barack Obama a líder Kuby Raúl Castro sa úspešne snažia o vylepšovanie vzťahov oboch krajín.
Koniec amerického embarga znamená, že Kuba sa zrejme nenávratne zmení. Ostrov slobody, ktorý žil celé roky v čiastočnej izolácii, však môže ponúknuť svetu prekvapivé know-how. Hoci krajina je chudobná, zdravotníctvo a výskum sú v nej na prekvapivo vysokej úrovni. Zodpovedá tomu aj priemerná dĺžka života Kubáncov.
Počas nedávnej návštevy newyorského guvernéra v Havane sa americké výskumné centrum Roswell Park Cancer Institute dohodlo s kubánskym Centrom pre molekulárnu imunológiu na spolupráci. Znamená to, že americkí výskumníci konečne získajú prístup ku kubánskej vakcíne proti rakovine pľúc. Vakcína s názvom Cimavax príde do USA a otvorí sa tak cesta k schváleniu liečiva na Úrade pre kontrolu potravín a liečiv.
Doterajší výskum vakcíny ukázal, že má nízku toxicitu. Ekonómov tešia zase nízke náklady na jej výrobu a skladovanie.
Vedia čarovať aj s málom
Krajinu preslávili cigary a rum. Má však aj jeden z najpozoruhodnejších lekárskych výskumov na svete. Ako dokázala Kuba vyvinúť vakcínu, ktorá môže predĺžiť život miliónom ľudí napriek tomu, že je tu priemerná mzda 20 dolárov za mesiac?
Táto pozoruhodnosť zaujala americký magazín Wired. Upozorňuje, že Kuba v porovnaní s USA míňa len zlomok peňazí na zdravotnú starostlivosť, ale napriek tomu dĺžka života obyvateľov je na podobnej úrovni.
"Musia robiť viac s menej prostriedkami, musia byť inovatívnejší v spôsoboch ako dosiahnuť cieľ," povedal generálna riaditeľka výskumného centra Cadance Johnsonová.
Castrov Biologický front
Počas obdobia ekonomických sankcií Castrovci urobili z lekárskeho výskumu prioritu. Prinútila ich horúčka dengue. Na začiatku 80. rokov ochorelo na dengue 350-tisíc Kubáncov. Vláda rozhodla o vytvorení tzv. Biologického frontu, ktorý združoval rôzne výskumné agentúry. Prvým nečakaným úspechom bola produkcia interferónu, ktorý hrá dôležitú úlohu v regulácii imunitného systému.
Od tej doby si kubánski imunológovia pripísali aj iné úspešné objavy, ako napríklad vakcínu proti meningitíde B a hepatitíde B a objav monoklonálnej protilátky pre transplantáciu obličiek. Okrem Cimavaxu vyvinuli aj vakcínu bojujúcu s tumormi v pľúcach na inom princípe – Racotumomab.
Na vakcíne pracovali štvrťstoročie
Kuba produkuje cigary svetovej kvality, následky ich fajčenia sú však rovnako smrteľné. Rakovina pľúc je na Kube štvrtou najčastejšou príčinou smrti. Imunológovia z centra pracovali na vakcíne 25 rokov a až potom ju ministerstvo zdravotníctva sprístupnilo verejnosti. Príznačné pre komunistickú Kubu je, že od roku 2011 je zdarma.
Štúdia ukázala, že pacienti, ktorí dostali vakcínu, žijú v priemere o štyri až šesť mesiacov dlhšie. To podnietilo mnohé iné krajiny, aby Cimavax začali testovať.
Pomôže aj pri iných formách?
Cimavax však vonkoncom nie je v súčasnej podobe absolútnym liekom na rakovinu. Vakcína nenapáda nádor priamo a nezmenšuje už existujúce tumory. Používa sa až v štvrtom štádiu rakoviny pľúc, kedy je už prognóza prežitia veľmi zlá a chemoterapia skončila. Obmedzuje len proteín zodpovedný za nekontrolovaný rast rakoviny. Takže Cimavax udržuje pľúcny nádor na uzde.
Američania vidia potenciál kubánskej vakcíny v širších súvislostiach. Vakcína narába s epidermálnym rastovým faktorom, ktorý sa považuje za zásadný aj pri iných druhoch rakoviny - napríklad prostaty, prsníka, hrubého čreva a pankreasu. Kubánci z finančných dôvodov nemohli otestovať vakcínu na týchto iných formách. Keď Kongres zruší embargo, spoločný výskum sa môže rozbehnúť.