Poslancov čaká voľba šéfa NKÚ aj zákaz kazítok
Poslanci začali májovú schôdzu rokovaním o vládnych novelách. Diskusia v pléne je pokojná, skôr to vrie medzi opozičnými poslancami na chodbách národnej rady. Viac povedala kolegyňa Ľuba Oravová.
Rekodifikácia civilného práva
Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Nové normy patria dôležitosťou i rozsahom k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. Každý zo zákonov má približne 500 paragrafov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec zdôraznil, že rekodifikácia civilného práva “prináša celý komplex zmien, ktoré majú za cieľ zrýchliť, zjednodušiť a skvalitniť civilné konanie na úplne novú úroveň. Mali by znamenať vážny posun vpred“.
Parlament bude rozhodovať aj o novele zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 percent zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia na budúci rok predstavovala 340,8 eura.
Minimálna penzia
Parlamentný sociálny výbor schválil k novele pozmeňujúci návrh predsedu výboru Jána Podmanického, podľa ktorého budú mať nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa má sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pritom pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nemajú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.
Vytvorenie registra konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré získavajú zákazky vo verejnom obstarávaní, umožní novela zákona o verejnom obstarávaní. Právnu normu navrhla predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Zita Táborská s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné používanie verejných prostriedkov pri verejnom obstarávaní. Úrad bude v registri viesť údaje fyzických osôb, ktoré sú skutočnými a nielen formálnymi vlastníkmi firiem.
Tajná voľba šéfa NKÚ
V tajných voľbách sa bude rozhodovať o predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. KDH navrhne ako kandidáta prokurátora Maroša Žilinku, SDKÚ bývalého šéfa SIS Karola Mitríka. Smer bude mať so Žilinkom problém, keďže vo vláde Ivety Radičovej pôsobil na ministerstve vnútra ako štátny tajomník. Premiér Robert Fico ešte v roku 2013 konštatoval, že v kresle predsedu NKÚ by si vedel predstaviť napríklad bývalého šéfa Štatistického úradu SR Petra Macha, bývalého predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Bélu Angyala či niekdajšieho riaditeľa SIS Mitríka.
Fico prisľúbil opozícii post šéfa NKÚ po parlamentných voľbách v roku 2012. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Smer a Fico argumentovali, že opozícia musí hlasovať za svojho kandidáta do posledného človeka, čo sa ani raz nestalo. Neskôr prišlo KDH s kandidátom Marošom Žilinkom. Z volieb ho však stiahlo. V lete sa hovorilo, že Smer je pripravený podporiť Pavla Hrušovského. Bývalý šéf parlamentu Pavol Paška však voľbu nevypísal. Funkčné obdobie Jána Jasovského sa skončilo vo februári 2012. Keďže parlament stále nezvolil jeho nástupcu, zostáva na čele úradu.
Stámiliónová dohra Gabčíkova
Správu o privatizácii Slovenských elektrární a Gabčíkove si vyžiadal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda po tom, ako Fico mimoriadne vystúpil s prejavom v národnej rade ku Gabčíkovu a poslanci na jeho vystúpenie nemohli reagovať. Kauza Vodnej elektrárne Gabčíkovo bude mať stámiliónovú dohru.
Po tom, ako Slovenské elektrárne prostredníctvom svojho šéfa Nicolu Cotugna oznámili, že sa idú so štátom súdiť pre odstúpenie od zmluvy o prenájme gabčíkovskej elektrárne o necelých 590 miliónov eur, štát prostredníctvom predsedu vlády Roberta Fica informoval, že si bude nárokovať 492 miliónov eur. Táto suma má v sebe zahŕňať čiastku, ktorú elektrárne vďaka deväťročnému prenájmu gabčíkovskej elektrárne získali plus úroky.