Štyri členské štáty žiadajú EÚ o plán boja proti silnejúcej ruskej propagande
Štyri členské štáty EÚ, Británia, Dánsko, Estónsko a Litva, v piatok vyzvali Európsku úniu, aby vypracovala plán reakcie na "propagandistickú kampaň" Ruska v súvislosti s ukrajinskou krízou. O možnosti vytvorenia paneurópskej televízie s ruským vysielaním sa hovorilo aj počas posledných troch dní v Rige, v rámci oficiálneho odštartovania polročného predsedníctva Lotyšská v EÚ.
"Rusko rýchlo šíri svoju dezinformačnú kampaň a propagandu, v rámci asymetrickej reakcie na ekonomický tlak Západu," uvádza sa v spoločnom liste ministrov zahraničných vecí týchto štyroch krajín, ktorý je adresovaný šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej.
Diplomati pripomenuli, že v tom istom čase slobodné médiá v Rusku sú potláčané vládou, zastrašované a vytláčané z verejného života, kým zahraničné médiá sú vystavené diskriminácii a nútené ukončiť svoju existenciu. Podľa ich skonštatovania, ruská propaganda "sa snaží narušiť jednotu EÚ a Západu".
Ministri štyroch uvedených krajín žiadajú Mogheriniovú, aby EÚ pripravila plán na roky 2015-2016, ktorý by zohľadnil alternatívny prísun správ pre rusky hovoriacu verejnosť. Signatári vyzývajú EÚ, aby zabezpečila "poskytovanie dôveryhodných a konkurenčných informácií" ako alternatívu pre rusky hovoriace populácie a tých, ktorí sledujú ruské štátne médiá.
Lotyšské ministerstvo zahraničných vecí naznačilo, že podporuje myšlienku vytvorenia celoeurópskej televíznej stanice v ruštine, ktorej model už pripravujú nezávislý experti z viacerých krajín v Bruseli, a ktorý by mal byť prezentovaný v máji tohto roku. Zdroje z ministerstva uviedli, že tento projekt zatiaľ podporuje okolo 13 až 15 členských štátov EÚ, ktoré sú ochotné nový televízny kanál aj zafinancovať.
Rusky hovoriaca menšina tvorí asi jednu štvrtinu populácie v Estónsku, okolo 40 percent v Lotyšsku a necelých 10 percent v Litve. Početné ruské komunity sú však prítomné vo väčšine členských štátov EÚ.
Okrem toho by paneurópska ruská televízna stanica slúžila aj pre krajiny mimo EÚ, napríklad Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, ktoré prejavili záujem o užšie väzby s EÚ, ale zároveň čelia nespokojnosti svojich ruských menšín, ktoré integráciu odmietajú aj pod vplyvom sinej protizápadnej ruskej propagandy.