V KĽDR vládne od roku 1948 jedna politická dynastia, pozrite si profily vodcov

Profil bývalého vodcu KĽDR Kim Čong-ila, otca Kim Čong-una

Mnohé stránky života severokórejského diktátora Kim Čong-ila boli zahalené tajomstvom. Napríklad sa presne nevie, kedy sa narodil - podľa sovietskych prameňov to bolo 16. februára 1941 vo vojenskom tábore Viatskoje neďaleko Chabarovska (mal rodné meno Jurij Irsenovič Kim); podľa prameňov severokórejských sa tak stalo 16. februára 1942 na hore Pektusan v tajnom tábore protijaponských povstalcov, vedených jeho otcom Kim Ir-senom.

Deň jeho narodenia je v krajine sviatkom známym pod menom Deň jasnej hviezdy. Komunistická krajiny ním podporuje kult osobnosti všetkých troch členov Kimovej vládnucej rodiny. Kim Čong-il stál na čele KĽDR, jednej z posledných komunistických diktatúr, od roku 1994. Oficiálny názov jeho funkcie bol predseda Výboru pre národnú obranu. Bol takisto najvyšším vodcom ľudovej armády a generálnym tajomníkom Strany práce, ktorá v krajine vládne od roku 1948. V týchto funkciách nahradil zakladateľa KĽDR a "večného prezidenta", ktorým bol jeho otec Kim Ir-sen.

Informácie o súkromí severokórejského lídra pochádzali z intenzívnej propagandy, ktorá ho vykresľovala prakticky ako poloboha, "génia v literatúre, umení a umení vojny" a milovníka dobrého jedla a alkoholu. 
Oficiálne bol titulovaný "veľký vodca" alebo "slnko ľudstva". Bol štyrikrát ženatý a mal štyri deti. K prvému manželstvu ho mal donútiť jeho otec, zatiaľ čo Kim Čong-il v tom čase tajne žil so svojou budúcou druhou manželkou. Pripisuje sa mu zodpovednosť za smrť asi milióna Severokórejčanov na následky hladomoru, ako aj za bombový útok na členov juhokórejskej vlády v Rangúne v roku 1983 (17 mŕtvych) a haváriu lietadla spoločnosti Korean Airlines v roku 1987 (115 obetí).

Kim Čong-ila fascinoval film. V snahe vybudovať domáci filmový priemysel mal zosnovať únos juhokórejskej herečky a režiséra. Vo svojej osobnej knižnici mal 20.000 zahraničných filmov vrátane kompletnej série Jamesa Bonda. Okolitý svet však väčšinou sledoval z okna svojho luxusného vlaku, ktorým čas od času cestoval aj do Číny. Miloval aj víno - vo vínnej pivnici mal viac ako 10.000 fliaš a obrovské zásoby koňaku. V juhokórejských detských knihách zobrazovali Kima ako čerta s rohmi a tesákmi. Avšak tí, ktorí sa s ním stretli, boli údajne prekvapení jeho vážnym správaním a rozhľadenosťou.

V oficiálnej biografii Kim Čong-ila sa píše, že na základnej škole sa prejavil jeho revolučný duch tým, že viedol pochody na bojových poliach, kde kórejskí povstalci bojovali proti japonským okupantom. V období na strednej škole sa prezentoval ako továrenský robotník, ktorý vie opravovať nákladné autá a elektromotory. Na univerzite študoval diela veľkých komunistických mysliteľov a revolučnú teóriu.
Mladší brat Kim Čong-ila sa v roku 1947 záhadne utopil v bazéne.

Kim Čong-il podľa analytikov pravdepodobne strávil časť mladosti v Číne, kde získal vzdelanie a prežil tam v bezpečí kórejskú vojnu. Jeho veľká chvíľa prišla 15. júna 2000, keď hostil prvý summit lídrov oboch Kóreí a vtedajší juhokórejský prezident Kim Te-džung navštívil Pchjongjang. Zahraničným návštevám zvykol zdôrazňovať, že posledným prianím jeho otca bolo vidieť Kórejský polostrov bez jadrových zbraní, a že pre tento cieľ chcel pracovať aj on sám. Trval však na tom, že najskôr sa Spojené štáty musia voči KĽDR začať správať s úctou.

Kim Čong-ila na Západe obviňovali z velikášstva, keď sa rozhodol pre konfrontáciu so superveľmocou USA. Rozbehol vlastný jadrový a raketový program, hoci jeho krajina bola ekonomicky na kolenách a veľká časť obyvateľstva trpela hladom alebo podvýživou. Zahraničie si popudil vypustením rakiet dlhého doletu a vykonaním dvoch jadrových skúšok v rokoch 2006 a 2009. KĽDR sa opakovane vojenský vyhrážala svojmu susedovi Južnej Kórei. Regionálni experti sú presvedčení, že Kim vyvolaním sporu ohľadne jadrového programu sledoval veľmi racionálnu stratégiu - veril, že Spojené štáty prinúti nielen k dialógu, ale aj k ďalším ústupkom.

Od jeho údajnej mŕtvice v roku 2008 sa dlho nevedelo, či má izolovanú KĽDR ešte pod kontrolou. Podľa pozorovateľov však svoju moc ukázal v septembri 2010, keď svojho najmladšieho syna Kim Čong-una vymenoval za štvorhviezdičkového generála a presadil ho do rozšíreného vedenia vládnucej štátostrany. Prakticky ho tým určil za svojho nástupcu. Kim Čong-il zomrel 17. decembra 2011 na zlyhanie srdca. Pri pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín vo februári 2012 ho symbolicky povýšili na generalissima.
Po Kim Čong-ilovej smrti prevzal vládu v Severnej Kórei jeho najmladší syn Kim Čong-un. Stal sa tak v poradí tretím členom kimovskej "dynastie", vládnucej v KĽDR od jej vzniku v roku 1948.

Profil vodcu severokórejskej republiky Kim Čong-una

Kim Čong-un sa narodil 8. januára 1982, 1983 alebo 1984. Je najmladším synom Kim Čong-ila, bývalého najvyššieho predstaviteľa KĽDR, ktorého mal so svojou treťou manželkou, v roku 2004 zosnulou Ko Jong-hui. V rokoch 1993-98 študoval na medzinárodnej škole v Berne, vo Švajčiarsku pod falošným menom "Chol-pak" alebo "Pak-chol". Hovorí po anglicky, francúzsky a nemecky. Po ukončení štúdií sa vrátil naspäť do KĽDR a nastúpil na štúdiá na vojenskej akadémii.

Jeho otec, bývalý severokórejský vodca Kim Čong-il, si ho vybral 8. januára 2009 za svojho nástupcu na čele krajiny. Nominácia Kim Čong-una straníckych lídrov značne prekvapila. Najstarší Kimov syn Kim Čong-nam sa zrejme vyradil z hry o nástupníctvo škandálom, ktorý vyvolal jeho pokus dostať sa na falošný pas Dominikánskej republiky do japonského Disneylandu. Odhalili ho a tú hanbu mu otec nikdy neodpustil.
Prostredný syn Čong-čul zastával vysokú funkciu vo vládnej strane, je však údajne príliš mäkký. Rozhodnosť po otcovi a dedovi zdedil iba najmladší syn Kim Čong-un.

V apríli 2009 vymenovali Kim Čong-una do vplyvného Výboru národnej obrany, najvyššieho riadiaceho orgánu komunistickej Severnej Kórey, a v júni 2009 sa stal šéfom tajnej služby. Delegáti zjazdu vládnucej Kórejskej strany práce (KSP) potvrdili 28. septembra 2010 Kim Čong-ila vo funkcii svojho generálneho tajomníka. Pred začiatkom zjazdu získal jeho syn Kim Čong-un hodnosť generála.

Severokórejský diktátor Kim Čong-il zomrel 17. decembra 2011 na zlyhanie srdca. Syna zosnulého lídra v KĽDR nazvali "najvyšším vodcom" vládnucej strany, armády a ľudu krajiny. Tisíce Severokórejčanov sa zišli 3. januára 2012 na zasneženom centrálnom námestí v Pchjongjangu, aby novému najvyššiemu vodcovi krajiny Kim Čong-unovi vyjadrili podporu. Najvyšší predstavitelia krajiny, zhromaždení na balkóne vládnej budovy, vyzývali obyvateľstvo, aby sa zjednotilo pod vedením nového lídra.

Kim Čong-un nahradil 11. apríla 2012 vo funkcii straníckeho prvého tajomníka svojho zosnulého otca. Rozhodli o tom delegáti KSP, ktorí sa zišli na zjazde v metropole Pchjongjang. Zjazd vládnucej komunistickej strany Severnej Kórey posilnil postavenie nového vodcu Kim Čong-una v mocenských štruktúrach krajiny. Delegáti zjazdu ho vymenovali do viacerých kľúčových politických funkcií. Kim Čong-ilov následník dostal titul prvého tajomníka strany, stal sa členom prezídia jej politického byra a predsedom ústredného vojenského výboru.

Severokórejská štátna televízia 25. júla 2012 po prvý raz oficiálne oznámila, že nový vodca Kim Čong-un sa oženil. Už predtým prebehli svetovými médiami správy o záhadnej žene, ktorá sa pri rôznych príležitostiach objavila po jeho boku. Manželka severokórejského vodcu Kim Čong-una "súdružka Ri Sol-džu" sa údajne narodila v roku 1989. Pôsobila ako speváčka v severokórejskom národnom orchestri Unhasu. Za Kim Čong-una sa pravdepodobne vydala už v roku 2009, hoci severokórejské štátne médiá sobáš oficiálne potvrdili až v roku 2012.