O prezidentovi rozhoduje zložitý volebný systém

Boj rozhodnú veľkí

Väčšinový volebný systém, vďaka ktorému v rámci jednotlivých štátov víťaz berie všetko, zapríčiňuje, že boj o kreslo v poradí 45. prezidenta USA rozhodnú veľké štáty, ktoré disponujú veľkým počtom voliteľov.

Na tento systém naposledy doplatil demokrat Al Gore. Ten v roku 2000 získal o takmer pol milióna hlasov viac ako jeho republikánsky súper George W. Bush., ktorý sa však napokon stal prezidentom.

Celkovo sa podobný scenár opakoval v 17 spomedzi 44 prípadov.Zvláštnosti amerického volebného systému majú svoju históriu: posledná zásadná reforma sa uskutočnila v roku 1804. Dodnes cítiť z amerického volebného systému duch 19. storočia. Začína sa to už dátumom volieb, ktoré sa vždy konajú v utorok po prvom novembrovom pondelku.

Voľby sa museli konať vždy v novembri, pretože úroda bola už uskladnená, no počasie bolo ešte vhodné na povolenie jázd po neupravených blatových cestách. Utorok preto, aby sa nik nemusel vydať na cestu k miestu, kde mohol odovzdať svoj hlas, v nedeľu. Voľby sa nemali konať ani 1. novembra, v Sviatok všetkých svätých.Nemožnosť priamej voľby prezidenta tiež súvisí so situáciou v USA pred 200 rokmi. V tom čase to nebolo možné z logistických dôvodov.

Preto sa Američania rozhodli pre systém voliteľov, ktorí majú vlastne voľný mandát, teoreticky by mohli slobodne rozhodovať, ktorému kandidátovi dajú svoj hlas. Počet voliteľov závisí od veľkosti federálneho štátu, najmenej však musia byť traja.

Kľúčová trojica štátov

Ich celkový počet 538 znamená, že víťazom volieb sa stáva ten kandidát, ktorý získa aspoň 270 hlasov od voliteľov. Volitelia sa zídu v decembri, aby odovzdali svoje hlasy a poslali ich do Washingtonu. Výsledok volieb formálne oznámia v januári. Od roku 1960 sa ešte žiadnemu kandidátovi nepodarilo dostať do Bieleho domu bez toho, aby zvíťazil najmenej v dvoch z trojice štátov Ohio, Pennsylvánia a Florida.

V niektorých častiach USA môže voliť aj človek bez akýchkoľvek osobných dokladov, ktorý uvedie, že je bezdomovec bez trvalého pobytu a pozná iba rok svojho narodenia, ale nie deň a mesiac. V niektorých štátoch únie zákon vyžaduje predloženie osobného dokladu s fotografiou alebo dvoch osobných dokladov bez fotografie, ale napríklad v Novom Mexiku stačí, ak volič uvedie svoju adresu, meno a rok narodenia. V prípade, že ide o bezdomovca, stačí, ak uvedie ulicu, na ktorej sa zdržuje. Podľa toho sa určí, v ktorom okrsku môže odovzdať hlas.