Štáty Európskej únie sa zhodli na princípoch návratu fiškálnych pravidiel, na detailoch nie
Krajiny Európskej únie sa chcú vrátiť k dodržiavaniu spoločných fiškálnych pravidiel, ktoré však majú lepšie odrážať ekonomickú realitu doby ovplyvnenej pandémiou covidu-19 a vojny na Ukrajine. Ministri financií únijných krajín v utorok podporili všeobecné princípy reformy rozpočtových a dlhových pravidiel navrhnutej vlani Európskou komisiou, na všetkých podrobnostiach sa ale zatiaľ nezhodujú. Podľa českého ministra financií Zbynka Stanjury sa čaká debata napríklad o prijateľnosti výnimiek pre jednotlivé štáty.
Únijné fiškálne pravidlá známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent hrubého domáceho produktu. Rozpočtové deficity zároveň nesmú prevýšiť tri percentá HDP. Brusel však platnosť paktu v roku 2020 pozastavil kvôli hospodárskym dopadom covidovej pandémie a jeho mimoriadne uvoľnenie predĺžil do konca roka, najmä kvôli energetickej kríze čiastočne spôsobenej vojnou na Ukrajine.
Ministri sa v utorok zhodli, že v budúcnosti by mali štáty začať znovu rešpektovať oba spomínané stropy voči HDP, komisia by ale mala väčší dôraz klásť na individuálnu situáciu jednotlivých štátov. "Nové pravidlá by mali byť viac realistické, aby boli vymáhateľné," povedal po rokovaní novinárom Stanjura.
Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko majú dlh presahujúci dvojnásobok spomínaného šesťdesiatpercentného stropu a nie sú schopné sa k nemu v najbližších rokoch priblížiť, zatiaľ čo viac ako desať krajín sa do povolenej úrovne zmestí. Komisia preto počíta so zavedením viacročných národných plánov dlhovej udržateľnosti, na základe ktorých by každej krajine stanovila individuálnu cestu smerujúcu k plneniu spomínaných limitov.
V hre je aj možnosť, že by sa v budúcnosti platnosť pravidiel núdzovo pozastavila pre skupinu krajín alebo len jediný štát, ako je to v súčasnosti pre celý blok. Podľa Stanjury vyvolá táto úniková klauzula zrejme veľké debaty.
Nedoriešené otázky
"Stále zostáva dopracovať detaily a dôjsť k zblíženiu v niektorých nedoriešených otázkach," zhrnul utorkové rokovanie podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Princíp návrhu únijnej exekutívy podporený členskými krajinami má podľa neho za cieľ zjednodušenie celého systému, väčší podiel členských krajín na rozhodovaní a rozšírení možností na obmedzovanie dlhu.
Členské štáty sa zatiaľ nezhodujú napríklad na tom, akú metódu na stanovenie rizika pre verejné financie jednotlivých krajín má komisia používať. Rozdielny pohľad majú aj na to, či majú byť zavedené jednotné merítka pre znižovanie dlhu, hoci budú mať rôzne štáty vlastné odlišné cesty na ich dosiahnutie. K zástancom čo najširších spoločných kritérií patrí napríklad Nemecko či Holandsko, naproti tomu juhoeurópske krajiny usilujú o ich prispôsobenie potrebám jednotlivých štátov.
"Aby Nemecko súhlasilo, je potrebné urobiť ešte veľa práce," vyhlásil nemecký minister financií Christian Lindner. Španielska ministerka hospodárstva Nadia Calvinová povedala, že budúci rok bude v znamení prechodu od pozastavených pravidiel k tým reformovaným.
Únijní činitelia hovoria o tom, že by sa na reforme paktu mohla dvadsaťsedmička krajín zhodnúť s Európskym parlamentom do jari budúceho roka, aby začal záväzne platiť pre rozpočty od roku 2025. Inak hrozí výrazné zdržanie kvôli voľbám do Európskeho parlamentu.