Francúzi opäť štrajkovali proti dôchodkovej reforme, účasť bola rekordná
Francúzsko v utorok prežilo deň plný štrajkov, demonštrácií a cestných blokád - cieľom bolo vystupňovať tlak na vládu kvôli jej návrhu dôchodkovej reformy zahrňujúcej posun veku odchodu do penzie zo 62 rokov na 64. Odborári chceli "zastaviť" život v krajine a hovorili o začiatku novej fáza protestov, ktoré trvajú zhruba mesiac a pol. Dnešné šieste kolo manifestácií sprevádzala zatiaľ najväčšiu účasť. Vláda stiahnutie plánu ďalej odmieta.
Šiesty deň štrajkov prilákal rekordný počet ľudí. Podľa odhadov ministerstva vnútra sa na protestoch zúčastnilo okolo 1,28 milióna ľudí, podľa odborárov dokonca 3,5 milióna. Doteraz najvyššiu účasť priniesol druhý protestný deň 31. januára, keď podľa polície vyšlo do ulíc 1,27 milióna ľudí, podľa odborov skoro tri milióny. V Paríži policajná prefektúra odhadla počet demonštrantov na 81.000, čo je skoro dvojnásobný počet ako pri poslednom kole protestov, ktoré sa uskutočnilo 16. februára. Odborový zväz CGT naproti tomu napočítal v uliciach francúzskej metropoly až 700-tisíc ľudí.
Utorková šiesta "mobilizácia" proti dôchodkovej reforme sa dotkla mnohých sektorov od základných škôl cez hromadnú dopravu po energetiku. Do štrajku sa zapojili aj smetiari a vodiči kamiónov, čo podľa agentúry Reuters značí rozšírenie protestného hnutia do nových sfér hospodárstva. Denník Le Monde informoval, že ráno sa v novinových stánkoch na juhovýchode Francúzska neobjavilo nové vydanie regionálnych denníkov La Provence a Nice-Matin kvôli štrajku v tlačiarňach.
Štátny železničný dopravca SNCF a parížsky dopravný podnik RATP varovali pred silným narušením prevádzky, z vysokorýchlostných spojov TGV napríklad vyšiel len každý piaty. Parížske letisko Charlesa de Gaulla zrušilo pätinu spojov, letisko Orly skoro tretinu; podľa hovorkyne pražského letiska však v utorok nebol zrušený žiadny let medzi Francúzskom a Prahou.
V energetickom sektore je prevádzka narušená už od víkendu, pričom odborári sľubovali "čierny týždeň" s možnosťou cielených výpadkov prúdu. Štátny dodávateľ elektriny EDF popoludní uviedol, že do práce v utorok neprišlo 41,5 percenta zamestnancov, teda podobný podiel ako pri januárových štrajkoch. Web franceinfo informoval o výpadku prúdu, ktorý ráno postihol asi 4000 zákazníkov na severe Francúzska, nedostatok pohonných hmôt na čerpacích staniciach zatiaľ hlásený nie je.
"Je to prvý deň novej fázy, s novým heslom: zastaviť chod krajiny," vyhlásil ráno šéf zväzu CGT Philippe Martinez, ktorý je hlavnou tvárou protestov. Štrajky podľa neho budú po utorku pokračovať. Podľa agentúry AP sú v hre predovšetkým časovo neobmedzené výpadky u štátneho železničného dopravcu SNCF, ktoré sprevádzali aj prvú snahu prezidenta Emmanuela Macrona o reformu dôchodkového systému pred pandémiou covidu-19.
Nový vládny plán dôchodkovej reformy predstavený v januári, ktorý aktuálne prejednáva francúzsky Senát, je podľa agentúry AFP "veľmi nepopulárny". Prieskumy naznačujú, že väčšina Francúzov s ním nesúhlasí a považuje reformu za nespravodlivú.
Po celom Francúzsku dnes bolo naplánovaných vyše 300 protestných zhromaždení. Dopoludnia sa začali manifestácie napríklad v Marseille alebo Bayonne, popoludní potom demonštranti zaplnili parížsku ulicu Boulevard Raspail, z ktorej sa vydali na námestie Place d'Italie.
Ministerstvo školstva dnes hlásilo, že do práce neprišlo zhruba 33 percent učiteľov, odborári uvádzali zhruba dvojnásobok. Jeden z učiteľov, ktorý demonštroval v Marseille, povedal denníku Le Monde, že na základnej škole, kde vyučuje, sa do štrajku zapojila väčšina jeho kolegov. "Som za vystupňovanie hnutia, blokovanie križovatiek, rozdávanie letákov... Keď to dnes bude úspešné, budem vo štvrtok štrajkovať znova," uviedol 56-ročný učiteľ Yann Mathiot.
Vláda chce hranicu pre odchod do dôchodku o dva roky zvýšiť do konca dekády, ďalej presadzuje aj rýchlejšie predĺženie doby, počas ktorej je nutné prispievať do dôchodkového systému pre vznik nároku na plný dôchodok. Okrem demonštrácií a štrajkov čelí kabinet aj odporu v parlamente, kde Macronov blok nemá väčšinu a spolieha na podporu ideovo spriaznených Republikánov. Zároveň návrh presadzuje v neštandardnej procedúre, ktorá umožňuje po istej dobe začať opatrenia zavádzať aj bez súhlasu parlamentu.
Odbory požadujú úplné stiahnutie návrhu, Macron a ním podporovaná vláda však trvajú na tom, že reforma je potrebná pre dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. "Chápem, že málokto chce pracovať o dva roky dlhšie, ale je to potrebné na zachovanie systému pri živote," povedala premiérka Élisabeth Borneová.