Ústav pamäti národa sa obracia na prokuratúru. Žiada o preverenie skartácie dokumentov ŠtB na rezorte vnútra
Ústav pamäti národa sa s podozrením na spáchanie trestného činu v súvislosti so skartáciou osobných spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek, narodených v rokoch 1931 až 1937, vrátane príslušníkov Štátnej bezpečnosti obrátil na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Skartáciu vykonalo Ministerstvo vnútra SR počas vyraďovacieho konania.
Informovala o tom Andrea Púčiková z Ústavu pamäti národa. "Dokumenty o činnosti bezpečnosti zložiek štátu sú nenahraditeľným svedectvom o danom historickom období, sú dôležité pre uchovanie pamäti národa a sú tak aj jeho kultúrnym dedičstvom," poukázal ústav.
Skartáciou osobných spisov došlo podľa ústavu k nenávratnému zničeniu historických dokumentov, ktoré mali byť ústavu odovzdané už v roku 2003. "Toto zničenie dokumentov ohrozuje záujem verejnosti na poznaní minulosti, ako aj naplnenie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu," zdôraznil úrad. Ústav pamäti národa sa preto obrátil na prokuratúru s otázkou, či skartáciou nebol spáchaný trestný čin.
Ústav a rezort vnútra vedú dlhodobé rokovania, pretože Ústav pamäti národa má do svojej správy prevziať dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989.
Medzi dokumenty, ktoré mali byť ústavu odovzdané, patrili aj osobné (kádrové) spisy a osobné evidenčné karty príslušníkov ŠtB, ktoré sú predmetom zverejnenia alebo sprístupňovania podľa zákona o pamäti národa. "Navyše po prevzatí Ústavom pamäti národa by sa stali archívnymi dokumentami a kultúrnym dedičstvom," dodal.