Kedy si volať záchranku, aké sú šance pri ventilácii a ako von z pandémie?

Pandémia koronavírusu ovplyvnila naše životy. Už vyše roka s ňou bojuje nielen Slovensko ale aj celý svet. S lekárom z NÚSCH Ľubošom Urbanom a sociológom Jakubom Hankovským sme sa pozreli na tie najdôležitejšie témy, s ktorými sa všetci stretávame.

Mnoho pacientov hospitalizáciu odkladá

Polovicu ventilovaných pacientov sa darí zachrániť. Podľa Ľuboša Urbana je dôležité, v akom zdravotnom stave sa pacient na ventiláciu dostane. Optimálne načasovanie je pri liečbe rozhodujúce. Lekár upozorňuje, že množstvo pacientov sa dostáva do nemocnice neskoro, lebo to odkladali a z hospitalizácie mali obavy, ktoré im v konečnom dôsledku uškodili. Podľa Urbana bola v druhej vlne pandémia zanedbaná a pacienti sa stali obeťami viacerých zlyhaní.

Kedy by si mal pacient volať sanitku? Lekár vysvetľuje, že optimálne by bolo merať si v domácnosti úroveň kyslíka oxymetrom. Ak prístroj doma nemáte, obraz si môžete urobiť podľa toho, či sa zadýchate cestou na wc, alebo pri rozprávaní. To sú signály, že hladina kyslíka v krvi je nízka a pacient potrebuje vyhľadať pomoc.

Obavy v spoločnosti

Hankovský upozorňuje, že pandémia nás zasiahla v rôznych životných obdobiach a mnohoho mladých ľudí je ešte vo formatívnej fáze. Ukazuje sa, že v spoločnosti dlhodobo prevládajú obavy z chudoby, korupcie, nezamestnanosti. Od marca a apríla 2020 však vyskočil koronavírus na prvé miesto vo všetkých krajinách vrátane Slovenska. To, že koronavírus sa stále drží na prvom mieste, ovplyvňuje hodnotové a postojové nastaenie v spoločnosti. Ľudia vnímajú hodnotu zdravia a cítia sa ohrození. To mení aj ich správanie. Druhým aspektom sú pandemické opatrenia, ktoré nás prinútili robiť bežné veci inak.

Podľa prieskumu SAV vyše 90 percent ľudí deklarovalo, že sa chráni rúškom či respirátorom. Na jednej strane sme svedomití v dodržiavaní opatrení, na druhej strane nás frustrujú obmedzenia. V spoločnosti vidíme vysokú mieru stresu. Ľudia sa obávajú nákazy aj finančných problémov.

Očkovanie a kolektívna imunita

"Covid tu bude, musíme sa s ním naučiť žiť," upozorňuje Urban. Očkovanie vidí ako jedinú cestu, ktorá nám pomôže v dosiahnutí kolektívnej imunity. Poukázal na to, že mnoho iných chorôb sme vďaka vakcínam eliminovali. Očkovanie by malo byť masívne a čo najrýchlejšie. Nikto však nevie povedať, čo bude po roku, či bude potrebné opätovné očkovanie a aké budú dôsledky u tých, ktorí sa nezaočkujú.

Kedy príde sloboda, o ktorej sa hovorí v súvislosti s vakcínami? Podľa lekára je rozhodujúca miera kolektívnej imunity. Ide o to, aby sa zaočkovalo dostatočné percento ľudí. Potom dôjde aj k uvoľňovaniu opatrení. Podľa sociológa ľudia veria, že život sa vráti do normálu. Očakávajú, že to potrvá "sedem až dvanásť mesiacov", upresnil Hankovský.

Čítajte viac

Krčméry v TA3: Prečo sa u mladých objavuje viac vedľajších účinkov vakcín?