Techpedia

Vo Veľkej Británii sa spustili práce na inovatívnom energetickom projekte, ktorý sa má stať jedným z najväčších európskych systémov skladovania energie. 250 MWh batériové úložisko CRYOBattery pritom využíva technológiu kryogénneho chladenia na premenu okolitého vzduchu na kvapalinu, ktorú sa dá použiť na dlhodobé ukladanie a uvoľňovanie energie.

Ak by človek presnejšie vedel, kedy už nie je bezpečné jesť danú potravinu, mohlo by to pomôcť vyhnúť sa veľkému plytvaniu. V poslednej dobe sa preto vyvíjajú malé senzory, ktoré dokážu povedať, kedy sa tieto položky začnú kaziť. Medzinárodný tím vedcov teraz prináša ďalšie riešenie v podobe „elektronického nosa“, ktorý sa pri sledovaní čerstvosti rôznych druhov mäsa spolieha na čiarové kódy meniace farbu.

Už niekoľko desaťročí sú injekcie s botoxom populárnym spôsobom, ako bojovať proti nevyhnutným vráskam na tvári, ktoré prichádzajú so starším vekom. Lekári pritom pracujú na nových spôsoboch podávania, aby sa podarilo prekonať stereotyp strnulej „botoxovej tváre“, s cieľom dosiahnuť prirodzenejší výsledok na tvári.

Inžinieri z EPFL vytvorili nový počítačový procesor, ktorý dokáže spracovávať aj ukladať údaje v rovnakom obvode. Vyrába sa pomocou dvojrozmerného materiálu nazývaného disulfid molybdénu (MoS2), ktorý by mohol pripraviť pôdu pre výrobu menšej a energeticky efektívnejšiu elektroniku.

Odsoľovacie systémy zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní prístupu k pitnej vode, no niektoré druhy prírodných zdrojov sú príliš slané na to, aby to súčasné riešenia zvládli. Takáto hypersalínová voda môže mať obsah solí až 10-krát väčší ako slaná morská voda. Nový solárny odsoľovací systém sa však spolieha na špeciálny povlak, ktorý si poradí aj s touto extrémne slanou vodou.

Malária si každoročne vyžiada státisíce úmrtí, pričom na túto chorobu sa testuje pomocou odberu krvi vyškolenými lekármi. Inžinieri z univerzity Rice však navrhli nové zariadenie s mikroihlami, ktoré sa podobá na obväz, a ktoré by mohlo pomáhať diagnostikovať maláriu bez toho, aby bol potrebný odber krvi.

V dôsledku druhej vlny pandémie koronavírusu stále viac firiem opätovne zatvára svoje kancelárie a priestory a tisícky pracovníkov zostáva pracovať z domu, v režime tzv. home office. Zamestnávatelia musia novým podmienkam výkonu práce prispôsobiť aj vysoké štandardy na ochranu údajov. Nedostatočná ochrana by totiž okrem iného mohla viesť k finančným aj reputačným škodám na strane danej spoločnosti.

Vedci z univerzity Purdue vyvinuli nový biely náter, ktorý dokáže odrážať viac ako 95 percent slnečného žiarenia, vďaka čomu dokáže ochladiť povrch na teplotu ešte nižšiu ako je okolitá teplota. Nová farba natretá na budove by tak mohla pomôcť znížiť náklady na chladenie a spotrebu energie.

Vedci z MIT vyvinuli akustický systém, ktorý funguje ako podvodný GPS, no na svoju činnosť nepotrebuje batérie. Systém označovaný ako podvodná lokalizácia spätného rozptylu je napájaný odrážaním modulovaných zvukových signálov, ktoré generujú binárne impulzy.

Systémy pre snímanie pohybu sú zvyčajne obmedzené na štúdio, kde sa využíva viac kamier a vyžaduje sa, aby subjekty nosili špeciálne oblečenie vybavené senzormi. Nové nastavenie je však založené na jedinej kamere, ktorá je pripevnená k hrudníku.

Predstavte si, že by vás obrus dokázal upozorniť na položené alebo zabudnuté predmety či by sledoval vašu stravu. Tieto veci by mohli byť čoskoro možné vďaka novej „inteligentnej“ tkanine, ktorú vyvíjajú vedci z Darmouthskej univerzity v New Hampshire.

Keď pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody stratí schopnosť ovládať svoju ruku, musí zvyčajne vykonať sériu rehabilitačných cvičení s použitím ťažkého a finančne nákladného klinického vybavenia. Nové kompaktné prenosné zariadenie by však mohli títo pacienti používať priamo vo svojich domovoch.

Na bežne dostupnej 3D tlačiarni je dosť ťažké vyrobiť objekt, ktorý obsahuje viac materiálov. No nový experimentálny systém by to mohol používateľom uľahčiť prostredníctvom novej technológie takzvaného „programovateľného polymérového vlákna“.

Ak 3D tlačiareň ponechá medzery pri ukladaní vrstiev plastu, zvyčajne sa to považuje za nežiaducu chybu. No tentoraz sa tento proces využil na rýchlu a lacnú výrobu poddajných polymérnych textílií.

Vedci z austrálskeho RMIT vyvinuli miniatúrnu špongiu, ktorá však má obrovský potenciál. Tento materiál sa dá totiž použiť na veľmi lacnú premenu použitého kuchynského oleja na bionaftu. Tento katalyzátor má pritom schopnosť premeniť aj ďalšie odpadové produkty na cenné „stavebné kamene“ pre rôzne materiály.