Techpedia

Na rozdiel od človeka môže veľa zvierat vidieť ultrafialové svetlo. Ak sa na sledovanie ich vizuálneho vnímania použije obrazovka s videom, mala by teda skutočne fungovať v UV spektre. Presne to poskytne výskumníkom novo vyvinutá „ultrafialová televízia“.

Vývoj v oblasti flexibilnej elektroniky priniesol niekoľko vzrušujúcich možností v oblasti monitorovania zdravia. Najnovší príkladom je takzvané prvé nositeľné zariadenie, ktoré je schopné v tele nositeľa súčasne monitorovať kardiovaskulárne signály a viacero biochemických látok.

Vedci, ktorí sa inšpirovali neuveriteľnými čuchovými zmyslami psov, vyvíjajú a demonštrujú rôzne typy takzvaných „elektronických nosov“, ktoré dokážu „vyňuchať“ veci ako rakovina, nervové plyny alebo dokonca výbušniny. Nové zariadenie zvyšuje citlivosť a schopnosť pomocou strojového učenia, vďaka čomu napodobňuje psiu schopnosť interpretovať rôzne vône.

Z pohľadu rozšírenia schopností dnešných lítium-iónových batérií sa skúšajú všetky druhy alternatívnych materiálov. Vďaka hojnosti, nízkym nákladom a používaniu v batériových systémoch je olovo jednou z možností. Vedci teraz predviedli, ako tento materiál môže tvoriť základ anódy lítiovej batérie, ktorá tak získa oveľa väčšiu kapacitu.

Hoci v súčasnosti existuje množstvo domácich spotrebičov, ktoré sa dajú na diaľku monitorovať a ovládať cez internet, každé z nich musí obsahovať špecializovanú elektroniku takzvaného internetu vecí (IoT). Vedci teraz vytvorili jednoduchší systém, ktorý presunie túto elektroniku do domácich elektrických zásuviek.

Termoelektrické systémy sú založené na technológii, ktorá pre výroby elektrickej energie využíva rozdiely v teplotách. Tento prístup sa by sa dal uplatniť v rôznych aplikáciách. Nový príklad vedcov z Coloradskej univerzity predstavuje potenciál tejto technológie v podobe nositeľného zariadenia pripomínajúceho prsteň, ktoré získava energiu z ľudského tela a v prípade poškodenia sa môže dokonca samé opraviť.

Ak sa povie solárny panel, s najväčšou pravdepodobnosťou si každý predstaví pevnú štvorcovú dosku. No táto technológia sa vďaka vývoju stáva čoraz pružnejšou. Vedci z Pusanskej národnej univerzity v Južnej Kórei teraz vyvinuli prototypy solárnych článkov, ktoré sú úplne skladacie.

V súčasnosti existuje niekoľko projektov, ktoré vyvíjajú dotykovú elektroniku pre roboty. Vedci z Cornellovej univerzity prinášajú jednoduchší prístup pomocou tieňových zobrazovacích kamier, ktoré dávajú robotom vedieť, kedy sa ich dotknete.

Chronické poranenia kože, ako sú dekubity, môžu byť veľmi vážne, ak sa neliečia, čo môže viesť až k amputáciá. V budúcnosti by však mohol pomôcť nový „inteligentný“ obväz, ktorý mení farbu skôr, ako k takýmto ranám vôbec došlo.

Vedci z nemeckej Technickej univerzity v Chemnitzi strávili roky vývojom kompaktných a diskrétnych reproduktorov, ktoré sú doslova tenké ako papier. Najnovší prielom vylepšuje túto technológiu a prináša hlbší zážitok. Vedci totiž prišli na spôsob, ako tlačiť nepretržité kotúče papierových reproduktorov, ktoré sa dajú upraviť do kruhov, aby ponúkli priestorový zvuk.

U pacientov s poranenou alebo poškodenou priedušnicou je často potrebné zavedenie takzvaného stentu, čiže trubičkovej výstuže, ktorá zaistí, aby ostali otvorené dýchacie cesty. Nový typ 3D tlačeného stentu je navrhnutý tak, aby na svojom mieste lepšie držal a dokáže sa biologicky sám odbúrať, keď už nie je potrebný.

Ľudský pot obsahuje všetky druhy biomarkerov, ktoré sa dajú použiť na sledovanie rôznych aspektov zdravia. Monitorovanie by mohol zjednodušiť nový typ nositeľných senzorov. Vedci zo švajčiarskej École polytechnique fédérale de Lausanne (EPFL) vyvinuli prvý z nich, ktorý nepretržite sleduje úrovne stresu.

Keď je srdce zranené, nemôže sa samo úplne opraviť, čo znamená, že zlyhanie srdca si často vyžaduje transplantáciu celého orgánu. Teraz však vedci z EPFL vyvinuli umelú aortu, ktorá pomáha pumpovať krv tak, že odoberá časť tlaku zo srdca a znižuje alebo dokonca eliminuje nutnosť transplantácie.

Svet sa už druhý rok trápi s pandémiou koronavírusu a vedci z austrálskej univerzity RMIT sa preto zamerali na riešenie otázky, ako by sa mohol dať spracovať hromadiaci sa pandemický odpad. Využili k tomu recyklované jednorazové rúška, z ktorých vyrobili cestný materiál, ktorý údajne má niekoľko jedinečných technických výhod.

Odstránenie obrovského množstva plastového odpadu, ktorý už výrazne znečisťuje naše oceány, bude potrebné vyriešiť mnohými spôsobmi. Je však tiež potrebné zastaviť tok plastov z riek. Na to sú špeciálne určené nové vietnamské lapače odpadu.