Portrét

Portrét Kataríny Nádaskej

Portrét Kataríny Nádaskej

| zdroj: TA3

Katarína Nádaská upísala svoj život ľudovej kultúre našich predkov. Po skončení Fif UK v Bratislave Odbor etnológia, história a religionistika tam zostala pracovať ako vedecko-výskumná pracovníčka. Neskôr sa stala kurátorkou a literárnou historičkou v Múzeu mesta Bratislavy a nakoniec zakotvila v samospráve. Venuje sa slovenskému ľudovému zvykosloviu, liečeniu, mágii, čarodejníctvu a tradíciám v jednotlivých regiónoch. Chodí na terénne výskumy a poznatky zapisuje vo svojich knihách.

Portrét Laca Halamu

Portrét Laca Halamu

| zdroj: TA3

Režisér a scenárista Laco Halama sa už roky venuje televíznym a filmovým projektom aj ako producent. Zároveň prednáša svojim študentom na UCM v Trnave základy audiovizuálnej tvorby. VŠMU skončil v ročníku profesora Igora Ciela a v Slovenskej televízii sa začal venovať najmä dramatickej tvorbe pre deti a mládež. Zaujímali ho hudobné, ale i historické témy a veľké koprodukčné projekty. Patrí medzi ne napríklad aj Sokoliar Tomáš.

Portrét Michala Horského

Portrét Michala Horského

| zdroj: TA3

Michal Horský ako čerstvý absolvent filozofie, histórie a jeden z kruhu vysokoškolákov - tvorcov časopisu Echo - sa podobne ako mladí ľudia tej doby v Paríži, v Berlíne, v Prahe, v Bratislave niesol na vlne protestov mladej generácie voči vtedajšiemu mocenskému establišmentu. Mal namierené na novovzniknutú Katedru politológie Fif UK, no na tejto ceste ho, tak ako celú spoločnosť, pozastavili čižmy okupačných armád. Stal sa spoluzakladateľom Trnavskej univerzity v Trnave a v rámci nej i Katedry politológie. Ako politológ komentoval dianie na politickej scéne. Zomrel vo veku nedožitých 75 rokov.

Portrét Anny Šiškovej

Portrét Anny Šiškovej

| zdroj: TA3

Aj keď ju na herectvo nezobrali, láska k divadlu priviedla Annu Šiškovú už počas štúdia na pedagogickej fakulte k prvému angažmánu v Divadle J. Záborského v Prešove. V Trnavskom divadle pre deti a mládež spoznala Jara Filipa, ale aj Juraja Nvotu, za vedľajšiu úlohu v ktorého filme Kruté radosti získala nomináciu na Českého leva. Toho už však mala za hlavnú rolu vo filme Musíme si pomáhať a následne sa stala tvárou seriálu Miesto v živote, ale aj Eden či Letisko. Okrem domovskej scény v Divadle Astorka Korzo ´90 si zahrala s radošincami, hosťovala v pražských divadlách, nakrúcala s dcérou Dorotou aj Terezou, s ktorou sa tešia z ďalších ocenení.

Portrét Karola Horáka

Portrét Karola Horáka

| zdroj: TA3

Profesor Karol Horák už počas štúdia na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Prešove založil študentské divadlo, ktoré vedie a režíruje s veľkými úspechmi dodnes. Súčasne sa stal vysokoškolským pedagógom. Dnes pôsobí v Inštitúte estetiky, vied o umení a kulturológie Prešovskej univerzity. Je zakladateľom a organizátorom najstaršej prehliadky umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Akademický Prešov. V 70. rokoch bol i dramaturgom v Divadle J. Záborského. Je autorom desiatok rozhlasových a divadelných hier, noviel, dramatických diel a odbornej literatúry. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských dramatikov.

Portrét Juraja Sarvaša

Portrét Juraja Sarvaša

| zdroj: TA3

Herec, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš, býval rovnako ako Andrej Sládkovič, ktorého obdivoval, dobrým ochotnícky hercom. Hneď po absolvovaní VŠMU u profesora Bagara stvárnil desiatky postáv súčasnej i svetovej dramatiky v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, a neskôr aj na doskách SND. Pre film ho objavil režisér Paľo Bielik, keď mu zveril postavu Viktora Kolibca vo vojnovej dráme Štyridsaťštyri. Ako pedagóg odovzdával svoje skúsenosti na svojej alma mater, ale aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktorú pomáhal zakladať. Kolegom venoval knihu Spoza kulís a už takmer 30 rokov je dušou poetických večerov Pri sviečkach, ktoré sám organizuje, uvádza i režíruje.

Portrét Ondreja Rudavského

Portrét Ondreja Rudavského

| zdroj: TA3

V tvorbe Ondreja Rudavského, ktorý pochádza už z tretej generácie umelcov, sa striedajú disciplíny od filmu a animácie, cez fotografiu, maľbu a ilustrácie až po sochárstvo, kostýmy a hudbu. Po štúdiu v Bratislave a ročnom pobyte v Prahe, emigroval do USA. Hneď prvou výstavou surreálnych obrazov vo Washingtone sa etabloval v komunite umelcov východného pobrežia. Ilustroval pre New York Times, jeho videoinštalácie nás reprezentovali v Benátkach a na EXPO v Hannoveri, experimentoval s digitálnym umením a jeho filmy boli žiadané na svetových festivaloch. Za videoklip Kiko pre kapelu Los Lobos získal cenu MTV, bol nominovaný na Grammy a okrem iného mu spolupráca s Janou Kirschner vyniesla Aurela.

Portrét Emílie Vášáryovej

Portrét Emílie Vášáryovej

| zdroj: TA3

Emília Vášáryová vyrastala v prostredí učiteľskej rodiny a ochotníckeho divadla. Uprednostňovala však balet a gymnastiku, napriek tomu ju už viac ako polstoročie vnímame na doskách SND. Od začiatku 90. rokov pravidelne hosťuje aj v pražských divadlách. Ešte predtým sa však stihla presadiť vo filmoch ako Polnočná omša, Až príde kocúr, kde si zahrala s Werichom, ale aj v Balade o siedmich obesených, filmoch ocenených na festivaloch v Cannes či Monte Carle. Stvárnila spolu stovky postáv. Ako profesorka vychovala celú generáciu kolegov. Aj súčasní režiséri filmov Eva Nová, Čiara či Horem pádem, vedia, že Herečka 20. storočia, titul, ktorý získala popri mnohých iných oceneniach, je vždy zárukou skvelej diváckej odozvy.

Portrét Pavla Čekana

Portrét Pavla Čekana

| zdroj: TA3

Prešovčan Pavol Čekan patrí k špičkovým svetovým vedcom. Po skončení gymnázia vyštudoval biochémiu na univerzitách na Islande a vo Washingtone. Už na Islande sa v rámci bakalárskeho a doktorandského štúdia venoval výskumu diagnostiky rakoviny a revolučný objav dosiahol aj počas niekoľkoročnej vedeckej práce na tomto poli na Rockefellerovej univerzite v USA, kde si ho vybrali na základe skvelých výsledkov jeho bádania. Na Slovensko sa vrátil v roku 2016 a založil biomedicínsku firmu, podobnú má aj v Amerike, a hneď získal prvenstvo v súťaži Start Up Awards. Patrí tiež medzi 100 najinovatívnejších firiem na Slovensku.

Portrét Pavla Zelenaya

Portrét Pavla Zelenaya

| zdroj: TA3

Aj keď hudobný skladateľ, publicista a historik slovenskej populárnej hudby Pavol Zelenay študoval na Slovenskej vysokej škole technickej zememeračstvo, vyštudoval zároveň klarinet. Očaril ho swing a diksilend, stal sa spoluzakladateľom Vysokoškolského tanečného orchestra, a hral v študentských kapelách Tiger Jazz Band či Luňáci. Neskôr v Tatrakabarete už profesionálne skladal, aranžoval, robil film, scéniku aj tzv. vyšší populár. Spolu s Janom Sivčákom založili Bratislavskú lýru, ktorú dvakrát aj vyhral. Jeho pôsobenie v Československom rozhlase otvorilo dvere novým skupinám aj sólistom. Unikátnou antológiou slovenskej populárnej hudby prispel na desiatich CD k zmapovaniu prvých troch dekád jej vývoja. Je držiteľom viacerých významných ocenení.

Portrét Jána Mistríka

Portrét Jána Mistríka

| zdroj: TA3

Herec a vášnivý interpret poézie Ján Mistrík debutoval už ako šesťročný spolu so svojím starším bratom Ivanom v hre SND Rok na dedine. Pre svoju prudkú povahu štúdiá nedokončil, ale po konkurze sa ako 16-ročný stal členom Dedinského divadla a nakoniec aj absolventom VŠMU u prof. Janka Borodáča. Nastúpil do Zvolenského divadla, na sedem rokov zakotvil v Divadle SNP v Martine, ktoré však musel z politických dôvodov opustiť. Osemnásť rokov strávil so súborom poetickej scény a dodnes je stálym členom Divadla Nová scéna. Stvárnil desiatky filmových a televíznych postáv. Jeho druhou rodinou sa stali rozhlasoví Bielikovci a za postavu Voltaira v muzikále Madame de Pompadour získal ocenenie v Južnej Kórei.