Portrét

Portrét Běly Kolčákovej

Portrét Běly Kolčákovej

| zdroj: TA3

Maliarka a ilustrátorka Běla Kolčáková absolvovala Strednú výtvarnú školu a neskôr Akadémiu výtvarných umení u profesora Vlastimila Radu v Prahe. So svojím manželom maliarom Ignácom Kolčákom odišla na Slovensko, kde ich spoločné kultúrno-spoločenské pôsobenie zanechalo v oravskom regióne nezmazateľné stopy aj v podobe Galérie ľudového umenia, ktorú založili. Venovala sa nielen maľbe a kresbe, ale aj koláži, textilným obrazom artprotis, krajinárskym a figurálnym motívom. Ilustrovala takmer 30 kníh. Jej tvorba je zastúpená v 13 galériách na Slovensku, v Česku a v Nemecku.

Portrét Ivana Galamboša

Portrét Ivana Galamboša

| zdroj: TA3

Rodák z Holíča, autorizovaný reštaurátor vzácnych historických kníh, pergamenov, listín a rukopisov, expert na pečate, mapy a glóbusy, výtvarník a autor faksimile vzácnych dokumentov Ivan Galamboš dlhé roky pôsobil ako pedagóg na VŠVU. Je autorom knižnej väzby Ústavy SR, vytvoril faksimile Proglasu a osobných dokumentov generála Štefánika. Spolupracoval s filmármi, vystavoval a prednášal po celom svete a jeho celoživotný prínos bol ocenený rádom Ľudovíta Štúra II. triedy udelený prezidentom.

Portrét Petra Mikulíka

Portrét Petra Mikulíka

| zdroj: TA3

Peter Mikulík sa po absolvovaní réžie VŠMU, keďže ho ako herca nevzali, hoci si ako študent zahral aj v niekoľkých filmoch, vypracoval na jedného z najrenomovanejších režisérov u nás. Režíroval nielen desiatky hier na scéne SND, spomeňme aspoň Dom zlomených sŕdc, Sólo pre bicie, či Pamäť vody. Bol tiež dvorným režisérom dvojice Lasica-Satinský v Tatra Revue a v televízii režíroval preslávené Nikto nie je za dverami. Je aj filmovým režisérom, nakrútil desiatky televíznych inscenácií. Neraz režíroval i svoju manželku, slávnu herečku Zuzanu Kocúrikovú, bol tiež dekanom divadelnej fakulty, kde dodnes aj vyučuje.

Portrét Jiřiny Bohdalovej

Portrét Jiřiny Bohdalovej

| zdroj: TA3

Dáma českého divadla i filmu Jiřina Bohdalová najskôr pracovala ako učiteľka. Netrvalo dlho a zistila, že jej osudom je herectvo. Po ukončení štúdia na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe začala po boku Jana Wericha účinkovať v Divadle ABC. Ďalších 37 rokov strávila v Divadle na Vinohradech a popritom stvárňovala komické, tragické, najradšej však tragikomické postavy v desiatkach filmov. Najobľúbenejšou sa pre ňu stala postava duševne chorej Fany, za ktorú získala Českého leva.

Portrét Viliama Turčányho

Portrét Viliama Turčányho

| zdroj: TA3

Rodák a čestný občan Suchej nad Parnou, básnik a pedagóg Viliam Turčány patrí k našim najvýznamnejším literárnym vedcom a prekladateľom. Už počas štúdia francúzštiny a slovenčiny na Univerzite Komenského sa zamestnal ako redaktor a publikoval v Slovenských pohľadoch. S Milanom Rúfusom bol lektorom na Univerzite v Neapole, ako vedecký pracovník SAV debutoval básňami Jarky v kraji. Vývin verša v slovenskej poézii prezentoval v monografii Na krásnú zahradu Hollého Jána, prebásnil Nerudu, Michelangela, Danteho Božskú komédiu i veľbáseň Konštantína Filozofa Proglas.

Portrét Vladimíra Godára

Portrét Vladimíra Godára

| zdroj: TA3

Vladimír Godár začínal na experimentálnej matematickej škole, no napokon si vybral tóny a slová. Hudobný skladateľ a muzikológ, vysokoškolský pedagóg, autor komornej, filmovej a orchestrálnej hudby sa už počas štúdií zamestnal ako redaktor. Absolvent VŠMU považoval za svoju ozajstnú vysokú školu domáce muzicírovanie u známeho J. Albrechta. Veľký vplyv na neho mal študijný pobyt vo Viedni. V jeho živote sa však striedala hudba, organizovanie koncertov združenia Albrechtina ako aj vlastné autorské písanie. Jeho viacnásobne ocenené dielo Mater je jedným z najvýznamnejších v súčasnej slovenskej vážnej hudbe. Je držiteľom dvoch Českých levov.

Portrét Milana Kováča

Portrét Milana Kováča

| zdroj: TA3

Reliogionista a odborník na mayskú kultúru a náboženstvo, profesor a zakladateľ Katedry porovnávacej reliogionistiky Milan Kováč absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a rovnako aj na ďalších dvoch zahraničných univerzitách. Prvú expedíciu do Mexika zorganizoval ešte ako študent a neskôr sa stal zakladateľom mezoamerických a mayských štúdií na Slovensku.

Portrét Františka Výrostku

Portrét Františka Výrostku

| zdroj: TA3

Herec a pedagóg banskobystrickej Akadémie umení František Výrostko nastúpil do martinského divadla hneď po absolvovaní VŠMU. Aj keď ho diváci majú stále možnosť vidieť na doskách domovskej scény, od roku 2008 vedie súbor SKD ako jeho riaditeľ. Má za sebou množstvo rozhlasových, filmových a televíznych úloh. Detskí diváci si ho v 80. rokoch obľúbili ako moderátora po boku Kuka. Stal sa stálicou slovenského dabingu. O tom, že je telom aj dušou zrastený predovšetkým s divadlom svedčia zahraničné úspechy predstavení ako Dotyky a spojenia, Striptíz Tartuffe, Kumšt, ale aj originálne poňatá monodráma Kontrabas. Za svoje kreácie získal celoštátne ocenenia.

Portrét Kataríny Nádaskej

Portrét Kataríny Nádaskej

| zdroj: TA3

Katarína Nádaská upísala svoj život ľudovej kultúre našich predkov. Po skončení Fif UK v Bratislave Odbor etnológia, história a religionistika tam zostala pracovať ako vedecko-výskumná pracovníčka. Neskôr sa stala kurátorkou a literárnou historičkou v Múzeu mesta Bratislavy a nakoniec zakotvila v samospráve. Venuje sa slovenskému ľudovému zvykosloviu, liečeniu, mágii, čarodejníctvu a tradíciám v jednotlivých regiónoch. Chodí na terénne výskumy a poznatky zapisuje vo svojich knihách.

Portrét Laca Halamu

Portrét Laca Halamu

| zdroj: TA3

Režisér a scenárista Laco Halama sa už roky venuje televíznym a filmovým projektom aj ako producent. Zároveň prednáša svojim študentom na UCM v Trnave základy audiovizuálnej tvorby. VŠMU skončil v ročníku profesora Igora Ciela a v Slovenskej televízii sa začal venovať najmä dramatickej tvorbe pre deti a mládež. Zaujímali ho hudobné, ale i historické témy a veľké koprodukčné projekty. Patrí medzi ne napríklad aj Sokoliar Tomáš.

Portrét Michala Horského

Portrét Michala Horského

| zdroj: TA3

Michal Horský ako čerstvý absolvent filozofie, histórie a jeden z kruhu vysokoškolákov - tvorcov časopisu Echo - sa podobne ako mladí ľudia tej doby v Paríži, v Berlíne, v Prahe, v Bratislave niesol na vlne protestov mladej generácie voči vtedajšiemu mocenskému establišmentu. Mal namierené na novovzniknutú Katedru politológie Fif UK, no na tejto ceste ho, tak ako celú spoločnosť, pozastavili čižmy okupačných armád. Stal sa spoluzakladateľom Trnavskej univerzity v Trnave a v rámci nej i Katedry politológie. Ako politológ komentoval dianie na politickej scéne. Zomrel vo veku nedožitých 75 rokov.

Portrét Anny Šiškovej

Portrét Anny Šiškovej

| zdroj: TA3

Aj keď ju na herectvo nezobrali, láska k divadlu priviedla Annu Šiškovú už počas štúdia na pedagogickej fakulte k prvému angažmánu v Divadle J. Záborského v Prešove. V Trnavskom divadle pre deti a mládež spoznala Jara Filipa, ale aj Juraja Nvotu, za vedľajšiu úlohu v ktorého filme Kruté radosti získala nomináciu na Českého leva. Toho už však mala za hlavnú rolu vo filme Musíme si pomáhať a následne sa stala tvárou seriálu Miesto v živote, ale aj Eden či Letisko. Okrem domovskej scény v Divadle Astorka Korzo ´90 si zahrala s radošincami, hosťovala v pražských divadlách, nakrúcala s dcérou Dorotou aj Terezou, s ktorou sa tešia z ďalších ocenení.

Portrét Karola Horáka

Portrét Karola Horáka

| zdroj: TA3

Profesor Karol Horák už počas štúdia na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Prešove založil študentské divadlo, ktoré vedie a režíruje s veľkými úspechmi dodnes. Súčasne sa stal vysokoškolským pedagógom. Dnes pôsobí v Inštitúte estetiky, vied o umení a kulturológie Prešovskej univerzity. Je zakladateľom a organizátorom najstaršej prehliadky umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Akademický Prešov. V 70. rokoch bol i dramaturgom v Divadle J. Záborského. Je autorom desiatok rozhlasových a divadelných hier, noviel, dramatických diel a odbornej literatúry. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských dramatikov.

Portrét Juraja Sarvaša

Portrét Juraja Sarvaša

| zdroj: TA3

Herec, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš, býval rovnako ako Andrej Sládkovič, ktorého obdivoval, dobrým ochotnícky hercom. Hneď po absolvovaní VŠMU u profesora Bagara stvárnil desiatky postáv súčasnej i svetovej dramatiky v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, a neskôr aj na doskách SND. Pre film ho objavil režisér Paľo Bielik, keď mu zveril postavu Viktora Kolibca vo vojnovej dráme Štyridsaťštyri. Ako pedagóg odovzdával svoje skúsenosti na svojej alma mater, ale aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ktorú pomáhal zakladať. Kolegom venoval knihu Spoza kulís a už takmer 30 rokov je dušou poetických večerov Pri sviečkach, ktoré sám organizuje, uvádza i režíruje.

Portrét Ondreja Rudavského

Portrét Ondreja Rudavského

| zdroj: TA3

V tvorbe Ondreja Rudavského, ktorý pochádza už z tretej generácie umelcov, sa striedajú disciplíny od filmu a animácie, cez fotografiu, maľbu a ilustrácie až po sochárstvo, kostýmy a hudbu. Po štúdiu v Bratislave a ročnom pobyte v Prahe, emigroval do USA. Hneď prvou výstavou surreálnych obrazov vo Washingtone sa etabloval v komunite umelcov východného pobrežia. Ilustroval pre New York Times, jeho videoinštalácie nás reprezentovali v Benátkach a na EXPO v Hannoveri, experimentoval s digitálnym umením a jeho filmy boli žiadané na svetových festivaloch. Za videoklip Kiko pre kapelu Los Lobos získal cenu MTV, bol nominovaný na Grammy a okrem iného mu spolupráca s Janou Kirschner vyniesla Aurela.