Krym je z ekonomického hľadiska stále územím nikoho

Krym je z ekonomického hľadiska stále územím nikoho
Zdroj foto: SITA
Obyvatelia Krymu aj takmer rok po jeho anexii Ruskom stále zápasia so zdanlivo prízemnou úlohou: platením účtov. Ani Oleg Saveljev, ruský minister pre Krym, nie je výnimkou. Polostrov je z ekonomického hľadiska stále "územím nikoho", konštatuje agentúra Bloomberg.

Všetci musia platiť v hotovosti

Pobočky zahraničných bánk - ako napríklad talianska UniCredit, platobné karty MasterCard a Visa, či svetové reťazce ako McDonald’s, z polostrova po pripojení k Rusku zmizli. Za všetko sa platí v hotovosti, inflácia sa stala neovládateľnou, všade badať chronický nedostatok tovaru a rastúce obavy z konfliktu. Dokonca aj ruské firmy sa Krymu vyhýbajú.

Saveljev si pred odletom na Krym nabalil do kufra hromadu bankoviek, ruských rubľov, aby mal na hotel. Všetci obyvatelia vrátane ministrov musia platiť v hotovosti. Ale Saveljev podobne ako väčšina obyvateľov polostrova obviňuje z ekonomických problémov Krymu Ukrajinu a jej spojencov: USA a Európsku úniu (EÚ).

Krym, letné útočisko ruských cárov, prežíva ťažké časy. Problémy polostrova sú iné a horšie ako problémy, ktoré Rusku spôsobili sankcie Západu. Ale Krym ponúka Rusom aj letmý pohľad na to, ako by to mohlo dopadnúť, ak USA a EÚ zavedú ďalšie sankcie proti Moskve v prípade, že pokusy o prímerie na východe Ukrajiny zlyhajú.

Takto pred rokom boli zhruba 2 milióny obyvateľov Krymu ešte občanmi Ukrajiny. Ale v marcovom referende, ktoré Kyjev a jeho spojenci označili za nelegálne, drvivou väčšinou schválili pripojenie polostrova k Rusku. Stali sa jeho obyvateľmi a ocitli sa v akomsi hospodárskom Babylone.

Krym sa možno považuje za súčasť Ruska, ale väčšina dopravných značiek je stále v ukrajinčine. Telefónne linky majú stále ukrajinskú predvoľbu, iba čas sa zmenil. Krym vlani v marci formálne zmenil svoje časové pásmo a zosúladil ho s moskovským. Polostrov už podobným procesom prešiel v roku 1991, keď sa Ukrajina odtrhla od Sovietskeho zväzu.

Ceny potravín drasticky rastú

Väčšina zahraničných firiem z Krymu odišla, ale ruských tam prišlo len pár. Obávajú sa, že by sa na nich vzťahovali sankcie, ktoré Západ uvalil na firmy pôsobiace na Kryme.

Obyvateľom polostrova spôsobujú najväčšie obavy špirálovo rastúce ceny potravín. Pred pripojením k Rusku sa dovážali z Ukrajiny, ale Kyjev odmietol uznať "ruské" hranice na Kryme, čo znamená, že import z Ukrajiny na Krym nie je legálne možný.

Táto blokáda priškrtila všetky dodávky potravín s výnimkou miestnej produkcie ovocia a zeleniny. Väčšinu tovarov tak musí polostrov dovážať po mori z Ruska, no zlé počasie môže dodávky na celé dni prerušiť. V krymských obchodom mäso takmer nevidno, hydina, či bravčové sú nedostupné. Všade je na policiach takmer rovnaký tovar: mlieko, jogurty a nápoje v plastových fľašiach. Žiadny z ruských maloobchodných reťazcov si doteraz na Kryme neotvoril prevádzku, ani žiadna z veľkých ruských bánk, dokonca ani štátne Sberbank a VTB.

Krymská vláda by chcela dovážať tovar z Ukrajiny aj zo zahraničia, ale Rusko na oplátku za západné sankcie zakázalo dovoz potravín z EÚ aj z Ukrajiny, aby sa na ruský trh nedostal cez Ukrajinu tovar z Európy.

Napriek všetkému až 82 % obyvateľov Krymu naďalej "plne" podporuje pripojenie polostrova k Rusku. Ukázal to prieskum agentúry GfK, ktorý sa uskutočnil v týždni do 22. januára.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá