Technologickí giganti chcú ovládnuť nebo, čakajú ich tam miliardy
Miliardy dolárov čakajú odvážne spoločnosti, ak dokážu využiť potenciál, ktorý sa skrýva vysoko v atmosfére planéty a vo vesmíre. Technologickí giganti ako Google či Facebook si to uvedomujú.
Len nedávno viceprezident americkej internetovej spoločnosti Google Alan Eustace vyskočil v špeciálnom skafandri z rekordnej výšky 41 419 metrov. Pri lete voľným pádom prekonal rýchlosť zvuku. Nešlo však len o zábavu. Skok patril do projektu zameranému na skúmanie stratosféry.
Spoločnosť Google oznámila, že podpísala s NASA zmluvu o 60-ročnom prenájme pozemku veľkého 400 hektárov. Plánuje sa venovať vesmírnemu výskumu a vývoju a zameria sa na robotiku a vylepšovaním najnovších technológií. Plány zahŕňajú aj renováciu troch hangárov. Priestor ich vyšiel na 1,16 miliardy dolárov.
Bežia rýchlejšie ako človek
Zakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brine sa už dlho zaujímajú o letectvo a vesmír. Spoločnosť nedávno prevzala niekoľko menších firiem, ktoré pracujú na satelitných technológiách a v oblasti robotiky.
Do svojho portfólia získal gigant aj firmu Boston Dynamics. Tá vyvíja roboty, ktoré majú až znepokojivo ľudské či zvieracie pohyby. Niektoré vedia bežať rýchlejšie ako človek.
Výsledky Boston Dynamics zaujali aj generalitu v Pentagone.
Spolupráca Googlu a NASA nie je novinkou. Googlu sa podarilo vyvinúť v rámci Projektu Tango zariadenie na báze smartfónu. Jeho zabudované senzory dokážu nepretržite vytvárať 3D model priestoru a zároveň detailne mapovať svoju pozíciu v priestore.
NASA sa rozhodla tieto smartfóny využiť a poslala ich na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, kde vylepšujú lietajúce robotické sondy. Nie je to prvé vylepšenie týchto robotov, ktoré zabezpečil Google. Pre NASA je to o lacnejšie riešenie ako vývoj vlastného hardvéru.
Kto chce milióny od Googlu, musí poslať sondu na Mesiac. (xprize)
20 miliónov za cestu na Mesiac
Gigant sa zameriava aj na Mesiac. Sponzorovaním súťaže Google Lunar XPRIZE chcú podnietiť novú fázu jeho skúmania. 18 tímov je v hre o 20 miliónov dolárov.
Získať ich je „jednoduché,“ stačí ako prvý úspešne poslať robotickú sondu na Mesiac, prejsť s ňou minimálne 500 metrov a poslať na Zem gigabajtový videozáznam a panoramatické snímky. Nikomu sa zatiaľ zadanie splniť nepodarilo, konečný termín sa preto posunul na koniec roka 2015.
Nejde však len o vedu a výskum, ale aj o biznis. Google, ktorý si dáva za cieľ roztriediť všetky informácie planéty, si uvedomuje, že informácie môžu kolovať aj mimo nej.
V jeho nákupnom košíku firmy skončila spoločnosť Titan Aerospace, ktorá vyrába bezpilotné lietadlá na solárny pohon. O túto spoločnosť sa Google naťahoval s Facebookom. „Sme zatiaľ na počiatku, ale atmosférické satelity by mohli priniesť internetové pripojenie miliónom ľudí,“ napísal Google vo vyhlásení.
Titan vyvinul bezpilotné lietadlo s rozpätím krídiel 50 metrov, ktoré dokážu zostať vo vzduchu päť rokov.
Flotila internetových dronov
Aj Facebook chce využiť lietadlá k vybudovaniu internetovej infraštruktúry pre odľahlé časti sveta. Firma Marka Zuckerberga začiatkom roka oznámila práce na projekte Connectivity Lab, ktorý zahŕňa bezpilotné lietadlá, satelity a lasery. Všetky tieto prostriedky by mali napomôcť rozšíreniu internetu vo svete.
Connectivity Lab si vytipoval 21 krajín v Latinskej Amerike, Afrike a v Ázii. Pracuje na projekte, ktorý im poskytne internetové pripojenie bez obmedzení. Má ísť o systém extrémne ľahkých lietadiel.
Spoločnosť Connectivity Lab zverejnila animáciu dronu.
Podľa predstavy Facebooku budú drony vo výške 19 – 27 kilometrov len pod minimálnou kontrolou pilotov. Facebook hovorí o kontrole sto dronov jedným pilotom. Zaujímavosťou je, že súčasná americká legislatíva vyžaduje jedného pilota pre každý jeden dron. Mark Zuckerberg bude teda musieť zatlačiť aj na vládu, aby zmenila zákony.
Iron Manove vesmírne lode
Ďalším miliardárom upierajúcim zrak na oblohu je Elon Musk, ktorý zbohatol na predaji internetového platobného systému PayPal. Patrí k zakladateľom mnohých inovatívnych firiem. S Tesla Motors sa zameriava na výrobu elektromobilov, v rámci spoločnosti SpaceX vyvíja vesmírne lode.
Musk je nekonvenčný miliardár, ktorý sa stal inšpiráciou pre filmovú verziu Iron Mana. Jeho raketa Falcon 9 slúži na komerčné lety do kozmu a vesmírna loď Dragon zásobuje Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Kontrakt s NASA v hodnote 1,6 miliardy dolárov sľubuje 12 zásobovacích letov k ISS.
Elon Musk prezentuje vesmírnu loď SpaceX Dragon V2. (AP Photo/Jae C. Hong)
Kolónia na Marse
Ambíciou Muska je dosiahnuť Mars. Pre televíziu CNBC potvrdil, že jeho spoločnosť pracuje na vytvorení technológií, ktoré by dovolili podnikať vesmírne dobrodružstvá väčšej skupine ľudí. „Verím, že prví ľudia môžu byť dopravení na Mars za 10 až 12 rokov,“ uviedol miliardár.
Plán zahŕňa aj sebestačnú základňu na Marse. Ešte v roku 2012 Musk prezentoval jednosmerné lety na Mars za sumu 500 tisíc dolárov. Raketa poháňaná kvapalným kyslíkom a metánom by najprv na červenú planétu dopravila desiatich ľudí, ktorí by zo sebou priniesli technológiu na prežitie. Postupne by tam mohlo žiť až 80-tisíc kolonizátorov.
Aj Musk sa zaoberá novátorskými spôsobmi poskytovania internetového pripojenia. Chce vytvoriť flotilu minisatelitov. Podnikateľ chce vyslať do vesmíru 700 satelitov, každý s váhou 100 kilogramov.