Prezident Kiska ocenil päticu hrdinov štátnym vyznamenaním
Vzdorovali totalite a za slobodu a demokraciu platili vysokú daň. Päticu skrytých hrdinov na záver osláv 25. výročia nežnej revolúcie ocenil prezident Andrej Kiska štátnym vyznamenaním. Troch z nich in memoriam.
Pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie udelil Kiska Medailu prezidenta SR Jaroslavovi Fabokovi, Jánovi Zemanovi, Alexandrovi Bachnárovi, Marcelovi Strýkovi in memoriam a Agneše Kalinovej in memoriam. "Tieto osobnosti spájali rovnaké ciele: zápas o slobodu a demokraciu, teda o hodnoty, ktoré si u nás uctievame štátnym sviatkom SR Dňom boja za slobodu a demokraciu," povedal Kiska v príhovore.
Prezident je rád, že na dnešnú slávnostnú udalosť prijali pozvanie ľudia, ktorí budú prvými ocenenými a pomôžu tak založiť tradíciu pamätať pri výročí Novembra 1989 na tých, ktorí si zaslúžia našu úctu. "Osudy dnešných vyznamenaných sú dramatickým svedectvom dejín Slovenska a celej strednej Európy, tragických aj heroických udalostí, ktoré sa v tomto priestore odohrali. Brutalita mocných, prenasledovanie, väznenie a roztrhnuté rodiny. A tvárou v tvár tomu všetkému hrdinský vzdor slabších, no odhodlaných," povedal Kiska.
Jaroslav Fabok sa postavil proti obom diktatúram. Ešte pred vypuknutím SNP pôsobil v odbojovej organizácii Flora napojenej na Veľkú Britániu. Tlmočil partizánom v Povstaní, za čo sa ocitol v nemeckom zajatí. Po vojne pomáhal budovať Demokratickú stranu a stal sa jej tajomníkom. Po nástupe komunistov k moci ho zatkli a odsúdili, podarilo sa mu však dostať sa za hranice. V Nemecku sa zapojil do spravodajskej činnosti a keď sa v roku 1949 vrátil do Československa, chytili ho a odsúdili na smrť. Trest neskôr zmenili na doživotie. V lágroch a uránových baniach prežil 16 rokov.
Ján Zeman bol účastníkom protikomunistického odboja, ktorého totalitný režim najprv odsúdil na smrť. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd a odsúdený trištvrte roka čakal v cele smrti na výkon popravy. Potom mu trest zmenili a vo väzení prežil ďalších 14 rokov. Spolu s ním odsúdili aj jeho manželku, ktorú väznili osem rokov.
Alexander Bachnár je dnes posledným žijúcim veliteľom slávnej židovskej jednotky bojujúcej v Slovenskom národnom povstaní. Skupina sa zrodila v koncentračnom a pracovnom tábore Nováky, tajne zhromažďovala zbrane a udržiavala kontakty s partizánmi v okolí. Po vypuknutí SNP bol veliteľom roty. Po vojne pracoval ako novinár. V päťdesiatych rokoch ho však poslali do výroby a o prácu novinára prišiel druhýkrát po sovietskej okupácii v roku 1969. Po Novembri 1989 bol tajomníkom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Marcel Strýko bol košický undergroundový umelec, filozof a predstaviteľ disentu. Rozmnožoval a šíril samizdatové diela, v Košiciach usporadúval neformálne výstavy a filozofické semináre. ŠTB ho za obdobie neslobody predvolala na 282 výsluchov. Do Nežnej revolúcie sa zapojil hneď od začiatku, bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra v Košiciach, neskôr bol poslancom Slovenskej národnej rady.
Agneša Kalinová bola žurnalistka a výnimočná kultúrna osobnosť. Prešla ťažkými životnými skúškami a prenasledovaním dvoch despotických režimov. Pre svoj pôvod nesmela študovať a na jar 1942 ušla pred deportáciami do Budapešti, kde ju prichýlili v kláštore. Po vojne pracovala ako redaktorka, presadila sa v týždenníku Kultúrny život, ktorý bol po okupácii v auguste 1968 zakázaný. Tisícky poslucháčov majú dodnes v pamäti jej hlas z rádia Slobodná Európa, ktorým v časoch neslobody komentovala domáce udalosti a povzbudzovala tých, ktorí sa dokázali vzoprieť.
Bachnár za ocenených povedal, že toto ohodnotenie považujú za prejav uznania myšlienok a cieľov, za ktoré bojovali. "Podarilo sa nám to až v roku 1989, keď sa idey a ciele, za ktoré sme tiahli do boja, mohli začať uskutočňovať," zdôraznil.