Firmy v Európe už vyhodnocujú možné dôsledky sankcií proti Rusku

Firmy v Európe už vyhodnocujú možné dôsledky sankcií proti Rusku
Zdroj foto: SITA/AP
Európska únia (EÚ) tento týždeň rozšírila sankcie proti Rusku, rovnako ako USA. Firmy po celej Európe, bez ohľadu na svoju veľkosť, preto začínajú vyhodnocovať možný negatívny vplyv sankcií na svoje hospodárske výsledky, konštatuje britský portál BBC.

Nové sankcie z dielne Európskej komisie sú zamerané na ruský finančný sektor a obmedzujú vstup ruských inštitúcií na finančné trhy EÚ, ďalej na ropný priemysel, rezort obrany, citlivé vývojové technológie v oblasti energetiky a tiež na tovary dvojakého, civilného aj vojenského využitia. Únia ich po troch mesiacoch plánuje prehodnotiť.

Pod najväčším tlakom sa tak ocitli ropné firmy a bankový sektor. Európsky ropný gigant BP, ktorý vlastní 20-% podiel v ruskej firme Rosnefť, už varoval, že reštriktívne opatrenia EÚ sa dotknú aj jeho podnikania.
Akciové trhy na celom svete majú za sebou najhorší týždeň v tomto roku, keďže potenciálne dôsledky sankcií ešte zvýšili geopolitické napätie. Hlavný nemecký akciový index Dax sa napríklad prepadol o viac ako 5 %.

Nemecká Deutsche Bank a francúzska Société Générale, ktoré majú významný podiel na ruskom bankovom trhu, tiež zaznamenali tento týždeň prudký pokles hodnoty svojich akcií.

Ale negatívny vplyv sankcií pocítili aj firmy, ktoré s bankovým, či energetickým sektorom nemajú nič spoločné. Výrobca športového oblečenia a obuvi Aidias napríklad zhoršil svoju prognózu zisku v tomto roku o 20 % pre riziká spojené s ruským trhom. Hodnota jeho akcií následne klesla o viac než 5 %. A najväčší európsky výrobca áut Volkswagen oznámil, že jeho odbyt v Rusku sa v 2. kvartáli znížil o 8 %.
Štáty susediace s Ruskom alebo s ním úzko zviazané už začínajú revidovať vyhliadky svojich ekonomík. Poľsko odhaduje, že sankcie znížia rast jeho hrubého domáceho produktu (HDP) do konca roka o 0,6 %. Index podnikateľskej dôvery, ktorý vypracoval nemecký inštitút Ifo, sa júli znížil o 1,7 bodu na 108 bodov.

No už onedlho pocítia bolestivý vplyv sankcií aj Rusi. Prezident Vladimir Putin tento týždeň predstavil novú daň z predaja, ktorá má ekonomike pomôcť nahradiť nižšie príjmy zo štátnych bánk a z predaja zbraní v dôsledku sankcií.

Táto daň tvrdo zasiahne spotrebiteľov, ktorí už zápasia s infláciou na úrovni 8 % a rastom úrokových sadzieb v bankách. Vyššie dane nepomôžu ani ruskej ekonomike, ktorá balansuje na pokraji recesie.
Názory na sankcie sa však aj na Západe rôznia. Americkí komentátori poukazujú na úspech, ktorý priniesli sankcie proti Iránu, keď dotlačili vládu v Teheráne k rokovaciemu stolu. Ale iránske sankcie sú oveľa rozsiahlejšie a tvrdšie, zahŕňajú aj úplný zákaz dovozu ropy a plynu z tejto krajiny. To je v prípade Ruska nemysliteľné, keďže mnohé štáty najmä na východe Európy sú úplne závislé od importu týchto komodít z Ruska. Aj Nemecko pokrýva až 40 % zo svojej spotreby plynu jeho dovozom z Ruska.

Ruská štátna agentúra Itar-Tass v tejto súvislosti citovala ruského vyslanca pri EÚ, podľa ktorého Moskva nebude zastavovať eskaláciu napätia na Ukrajine.

Európski politici sú však tiež pod tlakom, aby konali, najmä po zostrelení malajzijského dopravného lietadla nad územím Ukrajiny, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti.

EÚ sa tak nemohla vyhnúť pritvrdeniu sankcií proti Rusku, aj keď ju to zasiahne viac ako USA. Z tejto situácie môže profitovať Ázia. Megafon, druhý najväčší mobilný operátor v Rusku, už oznámil, že previedol 40 % zo svojej finančnej hotovosti do čínskych bánk v Hongkongu. Po desaťročí zbližovania so Západom sa tak Rusko začína obzerať po nových "priateľoch" na východe.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá