V Arménsku postrelili kandidáta prezidentských volieb, ktoré môžu odložiť

Kandidáta blížiacich sa volieb arménskeho prezidenta postrelil vo štvrtok do hrude neznámy útočník. S odvolaním sa na arménske úrady o tom dnes informovala agentúra AP s tým, že Parujra Ajrikjana hospitalizovali so stredne ťažkým zranením. Jeho stav je stabilizovaný. Polícia po útočníkovi pátra.

Ajrikjana postrelil neznámy strelec pre domom jeho rodičov v Jerevane vo štvrtok krátko pred polnocou. Sused, ktorý začul výstrely, zavolal políciu.

Ajrikjan je jedným z ôsmich kandidátov prezidentských volieb, ktoré sa v Arménsku budú konať 18. februára. Ich veľkým favoritom je Serž Sarkisjan. Ajrikjan asi jednopercentnú podporu voličov.

Predseda parlamentu Ovik Abramjan pripustil, že útok na Ajrikjana a jeho zdravotný stav by mohol spôsobiť odklad prezidentských volieb. Podľa arménskej ústavy totiž voľby môžu byť odložené o dva týždne, ak niektorý z kandidátov nie je schopný zúčastniť sa na nich kvôli nepredvídaným okolnostiam. V prípade, že sa daný problém nevyrieši, sa môže odklad volieb predĺžiť o ďalších 40 dní.

Ajrikjan bol za čias Sovietskeho zväzu disidentom. Prvýkrát ho zatkli vo veku 20 rokov a odsúdili na štyri roky väzenia. V roku 1987 po tom, ako Michail Gorbačov spustil svoje liberálne reformy v sovietskej spoločnosti, Ajrikjan založil Stranu národného sebaurčenia.

Keď vypukol konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, Ajrikjan obvinil sovietske vedenie, že konflikt podporuje a bol donútený z krajiny odísť. V 90. rokoch sa však vrátil a zastával posty vo vedení arménskeho parlamentu. O funkciu prezidenta sa neúspešne pokúšal aj v roku 2003.

Prezident má v arménskej politike významné postavenie, keďže má aj výkonné právomoci. Boj o tento úrad vždy sprevádza veľké napätie na politickej scéne. Ajrikjan napríklad kvôli procedurálnym otázkam súvisiacim s hlasovaním spolu s ďalším kandidátom držal počas predvolebnej kampane protestnú hladovku.

Arménsko, krajina s tromi miliónmi obyvateľov väčšinou sa hlásiacimi ku kresťanstvu, čelí vážnym ekonomickým problémom súvisiacim okrem iného aj s uzavretím jeho hraníc s Tureckom a Azerbajdžanom kvôli územným sporom. Napriek medzinárodnej sprostredkovateľskej misii jeho spor s Azerbajdžanom o enklávu Náhorný Karabach obývaný Arménmi zostáva nedoriešený.