Stíhanie Putina by bolo podľa odborníkov právne problematické, píše EUObserver
Bez podpory Valného zhromaždenia OSN by bolo právne ťažké zriadiť tribunál pre vyšetrovanie ruskej agresie proti Ukrajine, uviedli v pondelok pri vystúpení v Európskom parlamente právni experti, píše web EUObserver. Hoci otázkou ustanovení osobitného tribunálu sa budú v nasledujúcich týždňoch zaoberať členské štáty EÚ aj Európska komisia, odborníci na medzinárodné právo varujú, že súčasná legislatíva nie je dostatočná na to, aby bolo možné viesť súdne konanie vo veci ruskej agresie proti Ukrajine.
V jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu (ICC) je vyšetrovanie genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti so súhlasom štátu, na ktorého území boli tieto činy údajne spáchané. Súd však nemôže vyšetrovať "zločin všetkých zločinov", teda zločin agresie, pokiaľ s tým nesúhlasí ako napadnutý štát, tak agresor. "Všetky možnosti sú právne problematické, pretože neexistuje žiadny osobitný tribunál kompetentný na vyšetrovanie zločinu agresie," povedal európskym poslancom Olivier Corten, odborník na medzinárodné právo z bruselskej univerzity ULB (Université Libre de Bruxelles).
Podpredseda Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) a bývalý švédsky premiér Carl Bildt navrhol riešenie v podobe dohody medzi EÚ a Ukrajinou, alebo riešenie s účasťou Rady Európy. Ďalšou možnosťou môže byť požiadať o ustanovenie tribunálu Valné zhromaždenie OSN. Zločin agresie je takzvaným "zločinom vedenia" - spáchať ho môžu len ľudia pri moci, nie tí, ktorí ho vykonajú. V prípade Ruska by také obvinenie zacielilo na prezidenta Vladimíra Putina namiesto vojakov, ktorí jeho vôľu vykonali.
Na zločin agresie sa však rovnako ako na iných vzťahuje imunita čelných predstaviteľov štátov. Medzinárodný tribunál by tento problém teoreticky mohol obísť, ak by vznikol záväzným rozhodnutím OSN, ktoré by prinútilo Rusko k spolupráci, povedal Vaios Koutroulis, iný právny expert z ULB. To je však nepravdepodobný vývoj situácie, pretože Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady, exekutívneho orgánu OSN, s právom veta.
Koutroulis preto navrhol zodpovednosť delegovať na ICC, alebo vec riešiť prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia, ktoré by tribunál ustanovilo. Tým by však zhromaždenie prekročilo svoje právomoci, čo by podľa vysoko postaveného predstaviteľa ECFR Franka Hoffmeistera bolo pre štáty EÚ neprijateľné. Valné zhromaždenie podľa neho už ruské kroky voči Ukrajine za agresiu označilo. Namiesto toho Hoffmeister navrhol vytvorenie dočasnej osobitnej prokuratúry, ktorá by sa zaoberala prípravou obžaloby bez toho, aby rozhodovala o podobe tribunálu. Ako Koutroulis, tak Corten sa zhodli, že nakoniec bude musieť byť upravený Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, na základe ktorého bola inštitúcia zriadená.
