Jahnátek po kritike sťahuje novelu o sprísnení chovu psov

O návrhu novely mal parlament rokovať už v novembri, ale aj vtedy Jahnátek požiadal Pašku o odsunutie rokovania na januári.

Novelou zákona sa má podľa návrhu rezortu pôdohospodárstva sprísniť držanie psov takých plemien, ktoré z dôvodu svojich vlastností môžu pri útoku na človeka alebo zviera ohroziť vážnym spôsobom jeho zdravie alebo život, a ich krížencov. Prísnejšie pravidlá chovu majú platiť pre 14 vybraných plemien psov, ktoré sa dostali do zoznamu so sprísneným držaním.

Na zoznam plemien psov so sprísneným držaním sa dostali plemená: Pittbull teriér, Bandog, Stredoázijský ovčiak, Kaukazský ovčiak, Juhoruský ovčiak, Americký staffordshirský teriér, Šarplaninac, Tornjak, Brazílska fila, Tosainu, Kangal, Americký buldog, Boerboel a Moskovský strážny pes. Novela prináša presné pravidlá sprísneného držania spomínaných plemien.

Držať alebo vodiť ich môže len ten, kto je odborne spôsobilý na ovládanie psa, teda má doklad o úspešnom absolvovaní kynologického výcviku. Ak držiteľ (majiteľ) psa nie je odborne spôsobilý na jeho ovládanie, je povinný dať psa do držby odborne spôsobilej osobe na ovládanie psa.

Predseda Slovenského klubu ázijských a ruských ovčiakov Milan Polák odsunutie rokovania o návrhu novely víta, pretože sa tým ešte vytvára priestor na diskusiu. „Ako predstavitelia chovateľských klubov, ktoré združujú chovateľov a priateľov ohrozených plemien psov, uvítame každú konštruktívnu diskusiu, ktorá môže viesť ku zlepšeniu súčasného stavu. Nevyhýbame sa konštruktívnej diskusii o novelizácii platného zákona. Kategoricky však odmietame selektívny likvidačný prístup k vybraným plemenám psov, ktorý nemá žiadny štatistický a ani iný vedecký základ,“ povedal s tým, že takto postavený zákon, opierajúci sa o zoznam plemien, postihuje iba chovateľov psov s preukazom o pôvode, čo je z celkového počtu psov v SR asi dve percentá psov zodpovedných majiteľov, ktorí sa venujú serióznemu kontrolovanému chovu.

Zoznam plemien v zákone bol podľa Poláka vypracovaný predstaviteľmi prezídia Slovenskej kynologickej jednoty bez toho, aby bol podložený vedeckým poznatkom alebo štatistikou, iba na základe ich subjektívneho názoru a bez zmapovania súčasného stavu. „Výber plemien sa navyše robil bez akejkoľvek komunikácie s chovateľskými klubmi, ktoré dotknuté plemená a ich chov na Slovensku zastrešujú,“ povedal.

Skúsenosti zo zahraničia podľa Poláka dokazujú, že zákony založené na zoznamoch údajne nebezpečných plemien psov nemajú potenciál na to, aby situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšili. V Taliansku, Holandsku a Škótsku boli podobné zákony už zrušené, nakoľko nepriniesli žiadne zlepšenie situácie. „Najčerstvejší je príklad z Dánska. Zákon s nápadne podobným zoznamom plemien ako je navrhovaná novelizácia bol uzákonený v roku 2010 s tým, že sa jeho opodstatnenosť o tri roky prehodnotí. Veterinárna univerzita v Odense v tomto roku vydala štúdiu, v ktorej jasne uvádza, že počet zranených ľudí psami za rok po prijatí, teda v roku 2011 vôbec neklesol, skôr naopak,“ upozornil.