Top udalosti týždňa: Anektovali okupované oblasti, úniky plynu z Nord Streamu, lekári podávajú výpovede

Top udalosti týždňa: Anektovali okupované oblasti, úniky plynu z Nord Streamu, lekári podávajú výpovede
Zdroj foto: TASR/AP
Pseudoreferendá na Ukrajine skončili. Putin pripojil okupované oblasti k Rusku. Ukrajinci vstúpili do mesta Lyman. Výbuchy a úniky plynu z Nord Streamu. Poslanci schválili prístupy Fínska a Švédska do NATO. Lekári podávajú výpovede. Kontroly na hraniciach. Voľby v Taliansku vyhrala krajná pravica. Týždeň V politike.

Pseudoreferendá na Ukrajine skončili

Proruskí predstavitelia v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.

Referendá sa konali od piatka do utorka v štyroch ukrajinských regiónoch, ktoré obsadila ruská armáda – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.  

Podľa agentúry AP tento "vopred určený výsledok" znamená novú fázu v sedem mesiacov trvajúcom konflikte na Ukrajine.

Putin pripojil okupované oblasti k Rusku

V Kremli sa konala ceremónia, pri ktorej ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Rusku. Putin hneď v úvodnom prejave chystanú anexiu potvrdil a zároveň vyzval Kyjev na rokovanie. Zabraných území sa ale Moskva nevzdá a bude ich hájiť "všetkými dostupnými prostriedkami", zdôraznil prezident jednej z jadrových mocností. 

"Rusko týmto ľuďom otvára nielen dvere svojho domova, ale aj svoje srdce," povedal Putin v prejave, ktorý v priamom prenose vysielala televízia. Dodal, že ide o "historický deň pravdy a spravodlivosti", píše britská spravodajská stanica Sky News. Dav reagoval na Putinove vyhlásenie hlasným vlasteneckým skandovaním.

Ukrajina reagovala

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok potvrdil, že spoločne s prezidentom Volodymyrom Zelenským a predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom podpísali žiadosť o "zrýchlený" vstup do Severoatlantickej aliancie. Informovali agentúra Reuters a britský denník The Guardian.

Ukrajinský premiér v príspevku na sociálnej sieti Twitter ďalej napísal, že "Ukrajina bráni demokraciu, princípy slobody a celý civilizovaný svet" a dokázala, že je dôstojným a spoľahlivým spojencom.  

Ukrajinci vstúpili do mesta Lyman

Ukrajinskí vojaci vstúpili do strategicky dôležitého mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, potvrdila námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová. Ruské ministerstvo obrany v sobotu zároveň oznámilo stiahnutie ruských vojsk z tohto mesta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu v krátkom videu oznámil, že mesto Lyman v Doneckej oblasti bolo úplne "vyčistené" od ruských okupantov. Informuje o tom agentúra AFP.

Putin mesto obetuje

Ruská porážka a následné stiahnutie vojsk zo strategicky dôležitého mesta Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny naznačuje, že pre ruského prezidenta Vladimira Putina je dôležitejšie udržanie okupovaných území na juhu Ukrajiny ako obrana Luhanskej oblasti, píše ISW. Rozhodnutie nebrániť oslabený Lyman či Kupjansk prišlo takmer určite od Putina, nie od vojenského velenia, usudzujú analytici ISW.

Výbuchy a úniky plynu z Nord Streamu

Švédske a dánske meracie stanice v pondelok zaznamenali masívne podmorské výbuchy na miestach, kde z plynovodu Nord Stream následne začal unikať plyn. Oznámilo to v utorok švédske seizmologické stredisko. 

Švédska premiérka hovorila o sabotáži

Podľa informácií, ktoré majú k dispozícii Švédsko a Dánsko, bolo poškodenie plynovodov v Baltskom mori pravdepodobne úmyselným činom. Povedala to v utorok podľa agentúry Reuters švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Pred novinármi zároveň uistila, že nejde o útok na Švédsko.

Za sabotáž označila poškodenie plynovodov aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej akékoľvek zámerné narušenie európskej energetickej infraštruktúry povedie k "čo najsilnejšej možnej reakcii". O akt sabotáže išlo pravdepodobne aj podľa švédskej ministerky zahraničia a o úmysle hovorí aj dánska premiérka Mette Frederiksenová. Seizmológovia z Uppsalskej univerzity vo Švédsku a dánskeho seizmologického centra potvrdili, že plynovod Nord Stream v Baltskom mori poškodili výbuchy, nie zemetrasenia alebo zosuvy, uvádza agentúra Reuters.  

Explózie boli silné

Dva otrasy, ktoré zaznamenali seizmológovia v Nemecku, Dánsku a Švédsku v noci na pondelok, pripomínali oveľa skôr výbuchy ako zemetrasenia, uviedlo v utorok dánske geologické stredisko pri Kodanskej univerzite. Odborníci z Uppsalskej univerzity vo Švédsku potvrdili, že otrasy o sile porovnateľnej so 100 kilogramami dynamitu mali centrum vo vode, nie v krajine. "Sme si istí, že išlo o výbuchy, a nie zemetrasenie alebo zosuv," povedal podľa Reuters nemenovaný švédsky seizmológ.

Poslanci schválili prístupy Fínska a Švédska do NATO

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili prístupové protokoly Fínska a Švédska do NATO. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Vstup Fínska podporilo zo 142 hlasujúcich 126 poslancov, pristúpenie Švédska do NATO odobrilo 124 zo 140 hlasujúcich poslancov.Slovenská vláda deklarovala plnú podporu členstvu Fínska a Švédska v Aliancii. Ako skonštatovala v predloženom materiáli, krajiny sú najbližšími partnermi NATO, ktorí zdieľajú naše princípy, ako aj hodnoty a záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii. Ich členstvo podľa predkladateľov posilní severoatlantickú stabilitu a bezpečnosť, ako aj bezpečnosť Slovenskej republiky. 

Ratifikovala ich aj prezidentka

Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpisom ratifikovala prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. "Obe škandinávske krajiny svojím vstupom a obrannými schopnosťami i kapacitami Alianciu ešte viac posilnia a zvýšia našu spoločnú odolnosť. Teším sa z našich nových spojencov," uviedla prezidentka. Zdôraznila, že Fínsko aj Švédsko boli dlhodobo vojensky neutrálne a o vstup do NATO požiadali v obavách o vlastnú bezpečnosť po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a vyvolalo bezprecedentnú bezpečnostnú krízu s dosahmi nielen v Európe, ale na celom svete.

Viac sa dozviete v pokračovaní článku na ďalšej strane

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá