Turecký premiér žiada Francúzsko o objasnenie vrážd Kurdiek

Erdogan zároveň vyzval francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, aby vysvetlil svoje slová o údajných kontaktoch s jednou z usmrtených žien, ktorú Erdogan označil za "teroristku". Líder prevažne moslimskej krajiny zároveň zopakoval, že za vraždami pravdepodobne je vnútorný rozpor v Strane kurdských pracujúcich (PKK). Jej časť sa podľa Erdogana snaží narušiť aktuálny proces zmierenia medzi vládou v Ankare a Kurdami, ktorí taktiež tlačia na Paríž v záujme objasnenie vrážd.

Parížska polícia v Kurdskom inštitúte vo štvrtok ráno našla so strelnými ranami na hlave tri mŕtve kurdské aktivistky. Jedna zo žien, Sakine Cansizová, je údajne spoluzakladateľka militantnej separatistickej PKK. K vraždám došlo krátko po tom, ako sa turecká vláda a uväznený kurdský líder Abdullah Öcalan tento týždeň dohodli na rámcovom pláne ukončenia dlhoročného ozbrojeného konfliktu. Öcalan je zakladajúcim členom PKK a hlásil sa k násilnému boju za dosiahnutie nezávislosti Kurdov. PKK považuje Ankara ako aj väčšina medzinárodného spoločenstva za teroristickú skupinu. Boje sa v poslednom čase zintenzívnili, čo turecká vláda dáva do súvislosti s konfliktom v susednej Sýrii. Konflikt medzi Tureckom a kurdskými separatistami si od roku 1984 vyžiadal vyše už najmenej 40 000 životov.

Kurdi žiadali na demonštrácii spravodlivosť po vražde aktivistiek

Tisíce Kurdov z celej Európy sa zišli v Paríži na demonštrácii, na ktorej žiadali spravodlivosť v prípade troch kurdských aktivistiek zastrelených vo francúzskej metropole, informovala agentúra AP. Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan medzitým žiadal vysvetlenie, prečo jednej z obetí - spoluzakladateľke povstaleckej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorej príslušníci tri desaťročia bojujú proti tureckej vláde - udelili vo Francúzsku azyl.

Davy Kurdov pochodovali štvrťou, kde tento týždeň v kurdskom informačnom centre našli telá Sakine Cansizovej a ďalších dvoch žien. Kurdskí aktivisti žiadajú, aby Turecko pomohlo vyšetriť, kto vraždy spáchal.

Demonštrácie sa konali aj v ďalších európskych mestách. Vyše 250 Kurdov sa zišlo popoludní vo Viedni, kde pochodovali od parlamentu k tureckému veľvyslanectvu. "Erdogan, terorista," kričali účastníci v súvislosti s presvedčením mnohých Kurdov, že do krvavého činu je zapletený turecký štát a vláda, informovala agentúra APA. Tureckí predstavitelia naopak tvrdia, že vraždy mohli byť súčasťou interného sporu medzi kurdskými aktivistami alebo pokusom zmariť mierové rozhovory s uväzneným vodcom PKK, ktorého organizáciu Turecko a jeho spojenci, USA a EÚ, považujú za teroristickú skupinu.

"Všetci sme PKK," volali účastníci demonštrácie v Paríži, nesúci kurdské vlajky a transparenty s fotografiami trojice žien. Ich telá čoskoro vrátia do Turecka, informoval kurdský poslanec Nazmi Gür, ktorý sprevádzal kurdských lídrov na ceste do Francúzska. Vraždy postavili Francúzsko do ťažkej pozície v čase, keď sa snaží zlepšiť vzťahy s Tureckom. Ankara často obviňuje Francúzsko a ďalšie európske krajiny, že nespolupracujú v jeho boji proti povstaleckej skupine a nevydávajú mu hľadaných militantov.

Cansizová dostala podľa správ azyl vo Francúzsku v roku 1998, pričom mala patriť k hlavným predstaviteľom PKK, ktorí v Európe pre organizáciu získavali financie. Erdogan uviedol, že Cansizovú zatkli v roku 2007 v Nemecku, následne ju však prepustili napriek tureckej žiadosti o jej vydanie. Turecko podľa neho len 5. novembra informovalo francúzske úrady, že Cansizová sa nachádza v Paríži, Francúzsko však nič nepodniklo. Francúzsky prezident Francois Hollande uviedol, že on i viacerí ďalší politici poznali jednu zo žien z pracovných kontaktov. Nepovedal však, ktorú.