Obyvatelia Čile v referende odmietli návrh novej ústavy. Odporcovia zvíťazili jasným rozdielom
Čiľania v nedeľnom referende jasne odmietli návrh novej ústavy. Proti sa vyslovilo 62 percent voličov, zástancov bolo 38 percent, uviedla ústredná volebná komisia po sčítaní takmer všetkých odovzdaných hlasov. Kampaň zástancov novej ústavy už uznala svoju porážku a prezident Gabriel Boric povedal, že dali jednoznačne najavo, že s navrhovaným znením ústavy nie sú spokojní.
Obyvatelia Čile v plebiscite rozhodovali, či v tejto juhoamerickej krajine prestane platiť ústava z roku 1980, teda ešte z doby diktátora Augusta Pinocheta. Hlasovali o návrhu ústavy, ktorú rok pripravovalo volené zhromaždenie po masových nepokojoch z roku 2019. Vtedy vyšli do ulíc státisíce ľudí, ktorí demonštrovali za nápravu dlhodobej sociálnej nerovnosti, reformu dôchodkového systému a za väčšiu úlohu štátu v zdravotníctve či školstve.
Prieskumy verejnej mienky dlhodobo napovedali, že ústava v referende dostatočnú podporu nezíska. Je ale prekvapením, že odporcovia zvíťazili takým jasným rozdielom. Výsledok plebiscitu je porážkou aj pre ľavicového prezidenta Borica, ktorý bol jedným z jej najhlasnejších zástancov. Boric už oznámil, že po referende budú nasledovať zmeny vo vláde a že musí začať proces formulácie ďalšej verzie novej ústavy.
Kritici novej ústavy tvrdili, že dokument je príliš progresívny a zachádza príliš ďaleko napríklad v otázke práv domorodých národov. Panovali obavy, že zaručenie práva na autonómiu pre domorodé etniká, ktorá tvorí asi 13 percent zo zhruba 19 miliónov obyvateľov Čile, by mohlo narušiť územnú celistvosť štátu. Ústava okrem toho predpokladala aj zrušenie hornej komory parlamentu a kládla dôraz na ochranu prírody a rodovú rovnosť.
