Beblavý pripravuje podanie Čaplovičových zákonov na Ústavný súd

Beblavý tvrdí, že v novelách zákonov o odbornom vzdelávaní a financovaní škôl a školských zariadení je viacero problematických vecí, v podaní na ÚS však budú zakotvené tie, ktoré sú podľa právnikov najzjavnejšie v rozpore s ústavou. Problém vidí najmä v limite priemeru známok, ktoré musia žiaci dosiahnuť, aby sa dostali na stredné školy s maturitou. "Fakt, že človek, ktorý mal raz veľmi zlé vysvedčenie, medzi 8. a 9. triedou a bude takto doživotne vylúčený, to sa nám zdá vecne najdôležitejšie a najviac viditeľne v rozpore s ústavou a ľudskými právami," povedal poslanec pre TASR. Študent, ktorý sa kvôli horším známkam na vysvedčení v druhom polroku ôsmeho ročníka či prvom polroku deviatky nedostane na strednú školu s maturitou, nebude môcť podľa Beblavého získať vysokoškolské vzdelanie, ani vykonávať niektoré profesie. "Týka sa to aj ľudí, ktorí kedysi skončili základnú školu a chceli by si spraviť diaľkovo maturitu," dodáva Beblavý.

Hovorca ministra školstva Michal Kaliňák hovorí, že navrhované opatrenia majú zvýšiť kvalitu výučby a vytvoriť podmienky na to, aby na stredné školy prichádzali čo najlepšie pripravení študenti. "Náš návrh nie je iba o priemere, ale aj o ďalších dôležitých ukazovateľoch, ktoré majú stredným školám poskytnúť čo najlepší obraz o žiakovi," reagoval hovorca. Cestu na stredné školy a gymnáziá žiakom skomplikuje zákon o odbornom vzdelávaní. Podľa tejto normy budú gymnáziá od septembra 2014 prijímať len žiakov, ktorí na konci druhého polroka ôsmeho ročníka a na konci prvého polroka deviateho ročníka nemali priemer známok horší ako 2,0. Podmienku by mali žiaci dodržať aj v druhom polroku deviatky. Na odborných školách s maturitou budú mať zelenú len žiaci, ktorých známky nepresiahli priemer 2,75. Okrem toho budú musieť záujemcovia o gymnáziá aj odborné školy splniť podmienky prijímacieho konania. Bez prijímacej skúšky budú prijatí len tí, ktorí v deviatackom monitore dosiahli v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 percent.

Zákon okrem toho dáva samosprávnym krajom kompetenciu rozhodnúť o počte tried prvých ročníkov na stredných školách. Beblavý v tom vidí konflikt záujmov, keďže samosprávne kraje sú tiež zriaďovateľmi škôl, no tiež nerovnosť pred zákonom. "VÚC dostáva kompetenciu zatvárať aj súkromné či cirkevné školy. Vylúčené sú z toho akurát školy, ktoré zriaďujú krajské školské úrady," argumentuje opozičný poslanec.
Za "veľmi zlú" zmenu, ktorá môže ohroziť existenciu centier voľného času (CVČ), považuje Beblavý nový spôsob financovania záujmových aktivít. Od nového roka totiž nedostanú peniaze na voľnočasové aktivity detí CVČ, ktoré deti navštevujú, ale mestá a obce, kde majú trvalý pobyt. Právny názor však podľa poslanca hovorí, že opatrenie nie je v rozpore s ústavou.