ROZHOVOR: Ficovo referendum je prípravou Smeru na prezidentské voľby 2024, myslí si politológ
Prezidentke Zuzane Čaputovej čoskoro doručia petičné hárky za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Smeru sa v spolupráci s inými opozičnými stranami podarilo vyzbierať takmer pol milióna podpisov. Ako uviedol pre ta3 politológ Jozef Lenč, ak by referendum vyšlo a bolo úspešné, predčasné voľby by sa mohli konať najskôr v marci.
V rozhovore sa dozviete:
- čo by mohlo Smeru prekaziť snahy o referendum,
- kedy by sa v prípade úspešného referenda mohli konať predčasné voľby,
- čo môže za to, že v ére samostatnosti Slovenska bolo platné jediné referendum,
- prečo bolo úspešné práve referendum o vstupe Slovenska do EÚ.
Strana Smer-SD sa druhýkrát pokúša iniciovať referendum o predčasných voľbách. Na čom by mohla snaha Smeru pohorieť tentokrát?
Do úvahy pripadajú dva možné aspekty. Prvým je podanie na Ústavný súd SR zo strany prezidentky republiky, ktorej túto právomoc dáva Ústava Slovenskej republiky a následne prípadné rozhodnutie ÚS SR, ktoré označí referendovú (alebo referendové) otázku za protiústavnú, a tým zabráni realizácii protiústavného referenda. Druhým aspektom môže byť nezáujem občanov o takéto referendum, ktorí svojou neúčasťou na referende "zmaria" snahu Smeru o vyhlásenie predčasných volieb.
Ak by prezidentka vyhlásila referendum, a to bolo platné a úspešné, čo bude nasledovať potom? Ako dlho by trvalo, kým by sa predčasné parlamentné voľby vôbec zorganizovali?
V prvom rade by sa muselo v zmysle druhej referendovej otázky zmeniť znenie ústavy, potom by malo nasledovať buď hlasovanie v NR SR o skrátení volebného obdobia, resp. referendum o skrátení volebného obdobia. Všetko to však záleží od toho, či bude vôľa poslancov NR SR riadiť sa výsledkom referenda, a následne ktorú z možností si vyberú ako formu ukončenia funkčného obdobia národnej rady. Od toho bude tiež záležať, kedy vyhlási predseda NR SR termín volieb. Tie sa môžu konať najskôr o 110 dní po ich vyhlásení, to znamená, že by boli najskôr štyri mesiace po tom, ako národná rada (po úspešnom referende) skráti hlasovaním svoje aktuálne funkčné obdobie. Ak by sa referendum konalo v deň komunálnych volieb a bolo by úspešné, a následne by v národnej rade relatívne rýchlo prebehol proces aplikácie výsledku referenda do podoby skrátenia funkčného obdobia NR SR, môžu sa predčasné voľby konať najskôr v marci či apríli 2023.
V období samostatnosti SR bolo platné jediné referendum, to o vstupe do EÚ. Prečo bolo vtedy úspešné?
Pretože sa Mikulášovi Dzurindovi podarilo prekročiť politické animozity z nedávnej minulosti a presvedčiť opozíciu, najmä Vladimíra Mečiara, aby verejne podporila referendum. K úspechu referenda prispela isto aj výrazná motivačná kampaň a tiež skutočnosť, že téma vstupu do EÚ nebola tak kontroverzná, že by rozdeľovala spoločnosť. Skôr naopak, na Slovensku prevládala pozitívna emócia smerom k členstvu v Európskej únii. V každom prípade, je potrebné dodať, že účasť na tomto referende bola len tesne nad potrebnou hranicou 50 percent.
Je nálada v spoločnosti natoľko vypätá a požiadavka po zmene taká silná, že by účasť na referende o predčasných voľbách presiahla požadovaných 50 percent?
Nemyslím si. Predčasné voľby sú téma, ktorá spoločnosť rozdeľuje naprieč rôznymi líniami. Napriek tomu, že veľká väčšina spoločnosti je nespokojná so súčasnou vládou, nie všetci by privítali predčasné voľby, keďže sa obávajú ich výsledku. Rovnako veľká časť spoločnosti by nechcela participovať na referende, ktoré inicioval Smer-SD v spolupráci s SNS, Republikou a Hlasom.
Od vzniku samostatného štátu sa konali už dve referendá o skrátení volebného obdobia, ktoré boli neúspešné. Čím to bolo? V čom sa líši dnešná politická atmosféra od vtedajších?
Spôsobili to najmä dlhodobý nezáujem verejnosti participovať na referende, a to nielen v prípade, ak ide o predčasné voľby, a s veľkou pravdepodobnosťou aj to, že nespokojnosť s vládou v čase konania referend nebola taká, aby motivovala občanov k účasti na referende.
Čím to je, že účasť na referendách bola doteraz taká nízka?
Nezáujem občanov participovať na politike, vidíme to aj na nízkej účasti v niektorých voľbách, a výber tém, ktoré nie sú dostatočne motivujúce k tomu, aby presvedčili občanov k účasti na referende.
Posledné referendum, známe ako referendum o rodine, sa na Slovensku konalo v roku 2015. Napriek tomu, že Slovensko má povesť pomerne konzervatívneho národa, účasť bola iba 21 %. Čím si to vysvetľujete?
Tým, že téma, navzdory vcelku výraznej a konfrontačnej kampani, bola pre väčšinu voličov tak nezaujímavá, že im to nestálo za to, aby sa v deň referenda vybrali k volebným urnám. Tiež treba povedať, že značná časť tých, ktorí neprišli k referendu, tak urobili zámerne, aby ono referendum urobili neplatným. Hlasovali tzv. nohami.
Je práve táto história referend dôvodom, prečo Robert Fico tlačí na to, aby bolo hlasovanie spojené s komunálnymi voľbami?
Jednoznačne. Podobne, ako tí, ktorí sa rozhodli spojiť komunálne voľby s regionálnymi, veria v to, že toto spojenie zvýši účasť na voľbách do samosprávnych krajov. Keďže sa však v priemere účasť na komunálnych voľbách pohybuje okolo 49 %, nemyslím si, že to výraznejšie pomôže úspešnosti onoho referenda.
Akú účasť na referende odhadujete v prípade, ak by sa konalo v inom termíne než komunálne voľby?
Myslím si, že tých 25 až 30 percent je reálne číslo, ktoré v podstate kopíruje voličskú podporu strán, ktoré sa angažovali v príprave petície za vypísanie referenda.
V prípade, že by sa prezidentka opäť obrátila na Ústavný súd SR a referendum by sa neuskutočnilo, očakávate, že to prispeje k vyšším preferenciám Smeru-SD?
Domnievam sa, že na prípadnom raste preferencií strany Smer-SD pracuje najintenzívnejšie vládna koalícia a prípadné rozhodnutie prezidentky a ústavného súdu bude v tomto smere menej zásadné. Osobne si myslím, že celé referendum a očakávané kroky pani prezidentky sú skôr prípravou Smeru na prezidentské voľby 2024.
